1. adventná nedeľa rok A – slovo k evanjeliu (Mt 27,34-44)

frans_francken_ii_-_entree_de_noe_dans_larche-720x525Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24,37-44)

Keď Ježiš v evanjeliu hovorí o príchode Syna človeka, prirovnáva ho k biblickej potope. Obidve udalosti totiž spája neočakávanosť, ktorá nenecháva priestor improvizácii. Ježiš spomína dni Noema a zvláštny dôraz kladie na jeden z nich, ktorý sa stal zlomový. Deň, kedy Noe vošiel do korába a prišla potopa, je dňom, kedy ľudia prestali jesť, piť, ženiť a vydávať sa. Príchod potopy zmenil ľudské osudy. Jedna skupina prežila, pretože uverila Bohu a pripravila sa na potopu. Druhá skupina nič nezbadala a zahynula vo vodách potopy. Možno povedať, že príchod potopy bol veľmi účinným a jednoduchým súdom, ktorý s matematickou presnosťou oddelil spravodlivých pred Bohom od nespravodlivých, bez ohľadu na to, že sa podobným spôsobom stravovali či uzatvárali sňatky. Pán Ježiš cituje tento starozákonný príbeh a vyzýva k bdelosti, lebo príchod Syna človeka bude mať podobné účinky. Vyzdvihne pripravených a utopí, tých, čo sa nepripravili, hoci sa predtým spoločne stravovali, alebo namáhali pri mlyne.

Vo svetle tohto Ježišovho prirovnania možno povedať, že byť pripravený na príchod Syna človeka znamená stavať koráb. Bdelosť Noema sa prejavila poslušnosťou Božej výzve a vytváraním priestoru záchrany. Bdelosť Kristovho učeníka sa prejavuje podobne. Má stavať koráb, ktorý nie je symbolom oddelenia, ale záchrany, koráb, ktorý ho neoddeľuje od ľudí, ale hovorí o príchode Boha a jeho spravodlivosti. Možno sa pýtať, či tu nemá miesto milosrdenstvo. Určite. Milosrdenstvo je srdcom a jadrom bdelosti Kristovho učeníka. Stavať koráb je aktom milosrdenstva nie aktom povýšenectva a falošnej duchovnosti. Stavať koráb totiž neznamená prestať jesť a piť, alebo pracovať na poli či mlieť na mlyne. Onen priestor záchrany už totiž začal stavať nový Noe – Ježiš Kristus, ktorý jedával s mýtnikmi a hriešnikmi a hľadal stratené ovce. Nový Noe svojim životom i svojou obetou na kríži, zmŕtvychvstaním a zoslaním Ducha Svätého postavil nový koráb – Cirkev. Jeho učeníci ju budujú vtedy, keď svojim životom a svojou obetou preukazujú milosrdenstvo a hľadajú stratené ovce podľa vzoru svojho učiteľa a Pána.

Štefan Novotný, 26.11.2016

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *