12. nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha (1 Kor 15,1-11)

1 Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom 2 a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. 3 Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; 4 že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, 5 že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. 6 Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. 7 Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom 8 a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. 9 Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. 10 Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. 11 Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili. (1 Kor 15,1-11)

Táto časť Pavlovho listu Korinťanom patrí k najstarším vrstvám ohlasovania. Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný, bol vzkriesený a to všetko podľa predpovede Písem (v. 3) a toto je tá dobrá zvesť, evanjelium, ktoré sa ohlasuje všetkým. Nie je to teória ani filozofia, lebo svedkami sú v tom čase žijúce osoby: Kéfas – Peter, Jakub, Dvanásti, ostatní apoštoli, učeníci, vyše 500 bratov (v. 5-7). Ale keby ešte ani toto nestačilo ako svedectvo, tak Pavol pridáva aj svoju vlastnú skúsenosť: poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne (v. 8).
Hodnovernosť evanjelia sa dokazuje vlastnou skúsenosťou. Toto je prvý detail, ktorý si musí čitateľ všimnúť. A nie je to hocijaká skúsenosť. Je to skúsenosť zmeny vlastného života. Zmeny z horšieho k lepšiemu. Pavol – a niet dôvodu si myslieť, že to nerobili aj ostatní – ohlasuje ukrižovaného a vzkrieseného Mesiáša tak, že jeho vlastný život je dôkazom pravdivosti.
Nazýva sa nedôchodčaťom (v.8), lebo prenasledoval cirkev (ApSk 8,1-3; 9,1-2; Gal 1,13). Grécky výraz ektrōmati znamená potratené dieťa, niečo čo sa nepovažuje za nedôstojné. Niečo čo sa vyhadzuje. Niečo, čoho sa treba zbaviť, lebo je to takpovediac „šmejd“. Toto je sebakritické vnímanie Pavla, ktoré vychádza z jeho vlastného života, z jeho skutkov a postojov. Pavol v stretnutí s Ježišom (ApSk 9, 3-9) spoznáva seba samého. Tri dni a tri noci, počas ktorých neje, nepije a nevidí, sú dňami jeho sebareflexie. Vyjadrí ju neskôr v liste Timotejovi (1 Tim 1,12-17):

12 Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil,
Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi,
že ma uznal za verného a zveril mi službu,
13 hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník.

No dostalo sa mi milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere.
14 Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Ježišovi Kristovi. 15 Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich.

16 Ale dostalo sa mi milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Ježiš Kristus všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.

17 Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému,
jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.

Môžeme sa pýtať seba samých na efektivitu vlastného ohlasovania a porovnať si to so spôsobom prvotnej cirkvi! Ak chýba osobné svedectvo, hlásame ideológiu alebo filozofiu. Nie však vzkriesený život v Ježišovi z Nazareta!!!

Pavol v úvode hovorí, že skrze toto evanjelium dosahujeme spásu. Grécka štylistika hovorí skrze neho ste zachránení/ dostáva sa vám záchrany. Nie je to aktívna forma „dosahujete spásu“, ale pasívna, ktorá poukazuje na Boží dar a Božie pôsobenie skrze prijaté evanjelium. Ináč povedané, iba prijatím evanjelia a sebareflexiou, ktorá vo svetle evanjelia vidí seba samého, môžem ja človek 21. storočia mať tú istú skúsenosť: stretnúť Krista. Stretnúť ho, objaviť ho v trpezlivosti a milosrdenstve, ktoré mi preukazuje. Lebo ak sa vydáme Pavlovou cestou sebareflexie, každý z nás môže jeho hymnus (1 Tim 1,12-17) doplniť svojou identitou! Pavol hovorí o sebe ako o rúhačovi, prenasledovateľovi a násilníkovi. Čo by som doplnil ja? Aký som, ak sa na seba pozrieť veľmi úprimne a pravdivo????

Tento postoj mi dovolí zakúsiť na vlastnej koži Kristovi záchranu!!! A zároveň mi dáva do rúk dôkaz o pravdivosti evanjelia. A presne kvôli tomu my nemôžeme meniť to, čo sme prijali!

Róbert Jáger, 2017