16. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Múd 12,13.16–19)

(13) Okrem teba niet iného Boha, ktorý by sa staral o všetko, aby si musel dokazovať, že nesúdiš nespravodlivo. (16) Veď tvoja sila je základom spravodlivosti a to, že si Pánom všetkého, robí ťa zhovievavým ku všetkému. (17) Svoju silu ukazuješ vtedy, keď neveria v tvoju zvrchovanú moc, a pranieruješ opovážlivosť tých, čo ju poznajú. (18) Ty, panovník mocný, súdiš láskavo a spravuješ nás veľmi zhovievavo; veď ti stačí len chcieť a máš moc poruke. (19) Takýmto počínaním si poučil svoj ľud, že spravodlivý človek má byť ľudský; a svojim synom si dal dobrú nádej, že po hriechu dávaš príležitosť na pokánie.

Múd 12,13.16–19

Kniha Múdrosti sa pozerá spätne na Božie konanie voči Egypťanom (11,15–12,2) a Kanaánčanom (12,3–18). Boh prvým pri odchode Izraelitov a druhým pri ich príchode preukazoval svoju milosť: mierne a postupne ich karhal, aby opustili modly, ktoré uctievali, daroval im čas na nápravu a chcel ich priviesť k sebe. To všetko slúži ako lekcia pre Izrael (12,19–22). Vyvolený národ má spoznať, že Božia láska objíma celé stvorenie (Winston, 231), vrátane Egypťanov a Kanaánčanov.

Božia pedagogika vo vzťahu k iným národom chce naučiť Izrael ešte jednu veľmi dôležitú vec; akými majú byť oni sami. Kto vidí Božiu starostlivosť (v. 13), zhovievavosť (v. 16) a láskavosť (v. 18) na iných a skusuje ju sám na sebe, nemôže zostať nedotknutý, ale má sa inšpirovať. Vyjadruje to posledný verš nášho čítania: spravodlivý človek má byť ľudský (v. 19). Grécky text Písma aj Hieronymov latinský preklad hovoria jednoducho, že „spravodlivý má byť ľudský“. Pozrime sa na to bližšie.

Spravodlivosť sa tu spája s ľudskosťou. Ako keby hrozilo, že prehnaná snaha o spravodlivosť bude zvádzať k neľudskosti, necitlivosti. Pripomína to inú dvojicu; múdrosť a lásku. Múdrosť bez lásky zostane iba „akademická“. Láska bez múdrosti zasa slepá. Spravodlivosť je predovšetkým výsada Boha (v. 16), ale autor Knihy múdrosti zdôrazňuje zároveň Pánov záujem o človeka. Spravodlivý Boh je najväčším príkladom ľudskosti. Čo v sebe skrýva výraz „ľudskosť“, to si ukážeme hneď.

Grécke slovo philanthrōpos, ktoré sa prekladá ako ľudský, by pokojne mohlo zostať aj nepreložené, pretože aj v súčasnosti sa bežne používa. Filantrop je ľudomil, t. j. milujúci ľudí a súčasne prospešný pre ľudí (Panczová, 1271). Božia spravodlivosť je vždy prospešná pre ľudí a takou má byť aj každá ľudská snaha o spravodlivé usporiadanie vzťahov. Keď snaha o spravodlivosť prináša výhody iba mne samému, niečo s ňou nie je v poriadku.

Posolstvo Knihy múdrosti, ktorá vznikla krátko pred novozákonnou dobou, je hlboké. Zároveň naznačuje a osvetľuje udalosti Ježiša Krista. V ňom sa Boh stal človekom; prijal za svoje to, čo je ľudské. Vo svojej spravodlivosti nám dal príležitosť na pokánie (v. 19). Božie slovo nás pozýva, aby sme prijali vlastnú ľudskosť, zamilovali si ju a usilovali sa o dobro iných. Tak sa staneme ozajstnými filantropmi podľa Ježišovho príkladu.

Prajem cteným čitateľkám a čitateľom požehnanú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Vládca
Literatúra:
WINSTON, D., The Wisdom of Solomon: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XLIII.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *