Tento čas je časom pokánia. Každý veriaci človek sa pripravuje na príchod Ježiša. Typickými aktivitami sú predovšetkým rôzne charitatívne podujatia, verejné zbierky, návštevy domovov dôchodcov, detských domov a podobne. Čo z ekonomického pohľadu znamená prinášať ovocie hodné pokánia? Myslí sa tým podpora už spomínaných podujatí? Iste aj tieto podujatia sú veľmi potrebné. Ale tu sa nemyslí podpora týchto aktivít iba počas vianočného obdobia. Je veľa ľudí, ktorí takéto podujatia podporujú, pretože je tu príležitosť pre ich osobnú reklamu, prestíž, záujem, či berú to ako nevyhnutnosť vyplývajúcu z ich postavenia. Dnes je čas porozmýšľať o tom, akým spôsobom a ako často aj my prispievame na dobročinné, charitatívne a duchovné aktivity. Človek svojou prácou si v prvom rade zabezpečuje dobrá, ktoré potrebuje pre svoj vlastný život a pre svoju rodinu. Toto je správne a nepopierateľné. Zároveň prostredníctvom podpory činností v neziskovom sektore sa učí aj dávať zo svojho pre druhých. Nie je to jednoduché zriekať sa vecí, peňazí alebo majetku. K takému kroku sa zvyčajne odhodlajú iba ľudia s veľkým srdcom. A takéto počínanie učí človeka zriekať sa mnohých potrebných, ale aj nepotrebných vecí. V Knihe Sirachovcovej sa píše: „Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej a konaj až do svojej staroby, čo ti je prikázané. Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici: maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste! Ak Boh chce, ľahko sa stane, že chytro obohatí aj biedneho. Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie. Nehovor: „Čo ešte potrebujem, a čo dobrého budem z toho mať?“ Nehovor: „Mám (všetkého) dosť, a čo zlé mi z toho hrozí?“ V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie, ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie: lebo Boh ľahko vie v deň skonania odplatiť každému podľa toho, kto ako žil. Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti, až príde koniec, objavia sa skutky každého. Pred smrťou nevychvaľuj nikoho, lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.“ (Sir 11, 21 – 30) V našej krajine je veľa ľudí, ktorí žijú vo veľkej biede. Je veľa trpiacich a chudobných. Práve čas prípravy na Vianoce je pre nás obdobím prehodnotenia našich postojov. Pomáhať chudobným znamená pomáhať im po finančnej, materiálnej a ľudskej stránke. Ako to spraviť, keď všade kde sa pozrieme je chudoba? Rozhodnúť sa pre pomoc konkrétnym ľuďom z nášho okolia. Pomoc nemá spočívať iba v jednostrannom dávaní, ale má spočívať vo vzájomnom vzťahu, kde dávajúci dáva z radosti a prijímajúci s vďakou dar prijíma. Dovoľte mi uviesť jeden ilustračný príklad: V našom meste býva rodina, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov. Iba jeden z rodičov pracuje a deti navštevujú základnú školu. Rozhodnem sa prispievať čiastočne na školné pre ich deti, pretože majú hudobné nadanie. Dohodnem sa s nimi, že každú sobotu (ak im to bude vyhovovať) mi prídu zahrať na hudobných nástrojoch, aby prezentovali, čo sa naučili. Takýmto konkrétnym spôsobom môžem pomôcť tejto rodine a zároveň ich učím aj zodpovednosti za prijaté dary. Každý z nás sa môže rozhodnúť akým spôsobom sa chce angažovať. Potrebné je naučiť sa zodpovednosti tak za rozhodnutie dávať iným svoj čas, peniaze, seba samého, ako aj zodpovednosti za prijaté dary. Nič v živote nie je samozrejmé a netreba ani čakať. Je potrebné konať tak, aby sme nikdy neboli chudobní. Pretože chudoba nie je o nedostatku peňazí a vecí. Chudoba je predovšetkým chudoba ducha. Povzbudzujem nás všetkých, aby sme prehodnotili svoj postoj k dávaniu a darovaniu vecí, času a seba samého iným. Zároveň nám všetkým prajem, aby práve v tomto advente sme sa rozhodli pre konkrétnu pomoc, konkrétnym ľuďom a vytrvali v nej do vtedy, dokedy to bude potrebné a prospešné pre všetkých.
© Jaroslava Kmecová, 07. 12. 2013
