2. adventná nedeľa rok C – komentár k prvému čítaniu

Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. Boh ti dá navždy meno: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti. Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov, zhromaždených od východu slnka až po západ na slovo Svätého. Tešia sa, že Boh na nich pamätal. Vyšli z teba peši, odvlečení nepriateľmi, ale Boh ich privedie k tebe a ponesie ich so slávou ako na kráľovskom tróne. Boh totiž rozkázal znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia na úroveň zeme, aby Izrael bezpečne kráčal pod Božou slávou. Na Boží rozkaz lesy a všetky voňavé stromy zatônia Izraela. A Boh povedie Izrael v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.
(Bar 5,1-9)
Baruch bol spolupracovníkom a pisárom proroka Jeremiáša. Kniha proroka Barucha je deuterokanonický starozákonný spis. Na začiatku sa uvádza, že bol napísaný v babylonskom exile. Z obsahu môžeme vyčítať, že vyhnanstvo sa blíži ku koncu, prichádza vyslobodenie. Na základe viacerých argumentov však môžeme povedať, že spis v dnešnej podobe je mladší a prihovára sa Židom 2. storočia pred Kristom. Cieľom je ukázať, že Boh je vždy so svojím ľudom, ktorý v ňom nájde istou a múdrosť. Nedeľné prvé čítanie tvorí piata kapitola knihy.
Adresátom slov, ktoré čítame, je Jeruzalem. Téma vyzliekania a obliekania (častá vo Svätom písme) je uvedená imperatívmi odlož, obleč, zaodej, polož. Smútočné oblečenie, označené ako rúcho smútku a súženia, má byť nahradené slávnostným. Označujú ho výrazy: ozdoba slávy, plášť Božej spravodlivosti, koruna slávy Večného. Ľahko si môžeme spočítať, čo prevažuje. Jeruzalem je vyzvaný vymeniť svoj smútok a nešťastie za skutočnosti, ktoré majú Božie atribúty. Aký je na to dôvod? Dôvodom je to, čo s mestom urobí Boh: On ukáže všetkému pod nebom jeho lesk a dá mu meno na večnosť. To meno znie: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti. Nové pomenovanie je tu ešte zosilnené príslovkovým určením „navždy“.
Potom nasleduje opäť séria príkazov, čo má robiť Jeruzalem: povstaň, postav sa, hľaď, podívaj sa. Z vysokého miesta sa má pozerať na svojich synov, ktorých zhromaždilo Božie slovo, a tešiacich sa z toho, že Boh na nich pamätal. Naznačuje sa kontrast medzi ich odvedením nepriateľmi a slávnostným návratom, keď ich prinesie Boh. Prečo bude návrat taký slávnostný? Lebo Boh už vydal rozkaz, aby sa pripravila cesta pre Izrael. Jeruzalem ako matka hľadí na svoje deti, ktoré sa k nej vracajú. Tieto deti sú stotožnené s Izraelom. Takto podobne ohlasuje aj Ján Krstiteľ pripravenie cesty pre Ježiša. Dokonca aj lesy a stromy majú robiť Izraelu tieň. Na konci sa ešte raz opakuje, že Boh privedie Izrael v sprievode radosti, svetla veleby, milosrdenstva a spravodlivosti.
V našom čítaní z Barucha nachádzame známe slová o znížení vrchov a vyplnení údolí. Autor ich čerpá zo 40. kapitoly Izaiáša, kde sa nimi predstavuje príprava cesty pre Pána. Evanjeliá v prípade ohlasovania Jána Krstiteľa čerpajú práve z Izaiáša. Baruch robí relektúru (nanovo číta) Izaiáša, a to tak, že v jeho prípade sa nepripravuje cesta pre Pána, ale Pán vydal rozkaz pripraviť cestu pre Izrael. Boh túži po priechodnej ceste do ľudského srdca, a to je adventná výzva pre nás. Podľa Barucha Boh pripravuje cestu, dokonca on sám sa stáva Cestou (Jn 14), po ktorej má kráčať jeho ľud k svojmu cieľu.

© Jozef Kohut, 2.12.2012