V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
Mt 3,1-12
Ohlasovanie Jána Krstiteľa je rovnaké ako neskôr Ježišova zvesť: „Robte pokánie, priblížilo sa nebeské kráľovstvo!“ (Mt 4,17).
Ako interpretovať slovo pokánie? Samotný text Matúšovho evanjelia ponúka niektoré významy. Ba možno povedať, že jeho hlavnou témou je pokánie.
Pokánie je nevyhnutnosť vzhľadom na príchod nebeského kráľovstva, je to v istom zmysle predpríprava pre nebeské kráľovstvo. Potvrdzuje to aj prirovnanie použité v citáte z proroka Izaiáša. Podľa tohto citátu je pokánie pripravovaním cesty a vyrovnávaním chodníkov.
Pokánie je graficky naznačené v životnom štýle Jána Krstiteľa. Aj keď popis jeho oblečenia má pripomínať jeho pozíciu proroka, predsa len je tu prítomný kajúci charakter Jánovho života. Potvrdzuje to aj lokalizovanie Jánovho pôsobenia do skalnatej Judskej púšte v údolí Jordánu, kde v tej dobe bolo viacero židovských skupín vyzývajúcich k zmene života.
Pokánie je zároveň zvláštnym spôsobom príťažlivé. Ján svojim životom ohlasuje pokánie a príchod nebeského kráľovstva. Priťahuje tak veľa ľudí z Judska, Jeruzalema a okolia Jericha, ktorí sú citliví na spravodlivosť a chcú sa zbaviť nespravodlivosti tým, že začínajú od seba.
Pokánie je spojené s vyznaním hriechov. Prvá skupina „pútnikov“ do púšte, na rozdiel od farizejov a saducejov, vyznáva svoje hriechy. Dôležité je všimnúť si, že Jánovmu krstu predchádzalo práve vyznanie hriechov. Nebola to spoveď tak ako to my dnes chápeme. Bolo to verejné predstavenie toho, čo človek zanecháva tak povediac na druhom brehu Jordánu.
Pokánie je zavŕšené rituálom ponorenia do vody Jordánu. O pôvode tohto rituálu sa vedú diskusie, ale to čo je spoločné je jeho očistný a štartovný charakter. Podľa Jána Krstiteľa však tento rituál nedostačuje, resp. neočisťuje a neštartuje, ak tam chýba „ovocie hodné pokánia“.
To chýba práve druhej skupine „pútnikov“, ktorí by sa dali pomenovať aj ako špekulanti. Ján Krstiteľ v Matúšovom evanjeliu ich nazýva „hadie plemeno“. Chcú rituál, ale prichádzajú naň bez vyznania hriechov, bez úprimného vyznania o zmene svojho života. Spoliehajú sa na svoje vyvolenie, ktoré by im malo otvoriť dvere všade.
Pokánie teda rozdeľuje ľudí na stromy s dobrým ovocím a budúcnosťou a na stromy so zlým ovocím, ktorých úžitok je len z ich vyťatia a spálenia. Pokánie rozlišuje medzi pšenicou a plevami. Dve skupiny, ktoré prišli za Jánom Krstiteľom dostali dve rôzne odpovede. Jedni sú označení za Abrahámove deti a tým druhým ostáva titul kamene.
Štefan Novotný, 6.12.2013
