V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
(Jn 2,1-11)
Ježišovo verejné účinkovanie v Jánovom evanjeliu je postupným zjavovaním jeho slávy, ktorú má od Otca. Prvým znamením, ktoré odhaľuje v Ježišovi Otcovu slávu je zázrak na svadbe v Káne. Nie náhodou sa táto stať číta na začiatku obdobia cez rok. Týmto znamením (resp. zázrakom) vrcholí postupné zjavovanie Ježišovej totožnosti jeho učeníkom prostredníctvom rôznych titulov (Jn 1,35-2,11), ktoré sa začalo Jánovým svedectvom pri Jordáne (Jn 1,29-34). Zároveň sa po svadbe v Káne začína zjavovanie toho kto je Ježiš ďalším, medzi ktorými vyniká zvlášť Nikodém (Jn 3,1-21) samaritánka pri studni (Jn 4,5-42) a nakoniec kráľovský úradník v Káne, ktorý uverí Ježišovmu slovu a jeho syn je uzdravený, čo je Ježišovým druhým znamením (Jn 4,46-54). Udalosť na svadbe v Káne je teda prvým zjavením Ježišovej slávy, čo treba rozumieť ako odhalenie Ježišovej totožnosti, v tomto prípade prostredníctvom znamenia.
V nej – Ježišovej sláve, ktorú má od Otca – je odpoveď na to čo chýba ľuďom. Jeho matka, ktorá v Jánovom evanjeliu nie je označovaná menom ale úlohou, túto skrytú Ježišovu totožnosť-slávu istým spôsobom tuší a preto mu predkladá jeden z ľudských nedostatkov – chýbajúce víno. Neprišla však ešte hodina, kedy sa má naplno odhaliť Otcova sláva v Ježišovi a preto dostáva na prvý pohľad odmietavú odpoveď. Nebráni jej to však vyzvať obsluhujúcich k úplnej poslušnosti Ježišovi. Práve táto poslušnosť obsluhujúcich vedie k tomu, že svadobná hostina je zachránená. Ježiš nezjavil svoju a Otcovu slávu v plnosti – to sa udeje až na konci pri jeho smrti a zmŕtvychvstaní – ale prvýkrát ju odhalil tým, čo poslúchli jeho slovo. Záverečné konštatovanie, že jeho učeníci v neho uverili vedie k domnienke, že tými obsluhujúcimi mohli byť práve oni. Potvrdzuje to aj opis celého príbehu, kde nikto okrem Ježiša, jeho matky a obsluhujúcich nevie o zázraku. Ani ženích ani starejší. A pritom starejšieho hreje dobré víno a ženícha pochvala od starejšieho.
© Štefan Novotný 18.1.2013
