26. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Ez 18,25–28)

Toto hovorí Pán: (25) „Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne? (26) Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie: zomrie pre neprávosť, ktorú spáchal. (27) Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. (28) Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie.“

Ez 18,25–28

V dnešnom čítaní, ako aj v celej 18. kapitole Ezechiela, ide o prísľub života. Fungovanie Izraelského spoločenstva bolo nepredstaviteľné bez dvoch vecí; prebývania vo vlastnej krajine a správneho uctievania Boha. S pádom Jeruzalema a vysídlením do Babylonu sa dostáva do popredia prísľub života pre jednotlivca. Izraelitovi je možné aj mimo domova a bez kultu v Jeruzalemskom chráme viesť naplnený, dlhý a šťastný život. V čom spočíva tajomstvo takéhoto života? Z iných biblických spisov (Am 5,14; Iz 41,10; Ž 73,25) poznáme uistenie o Božej blízkosti (Zimmerli, 381–382). Izraelita žije preto, že Pán je pri ňom.

Problémom Izraelitov v babylonskom exile bolo ich presvedčenie vyjadrené príslovím zo začiatku 18. kapitoly knihy: „Otcovia jedli trpké hrozno a zuby synov stŕpli.“ (Ez 18,2) Dnes by sme to nazvali spojením praktický nihilizmus. Na prítomnosť (zajatie) sa pozerali cez prizmu minulosti; t. j. pre hriechy predkov dopadli, ako dopadli. A nič, čo by robili, nedokáže zmeniť ich aktuálne položenie (Allen, 271). Boh však postupne prebúdza nádej. Najprv tým, že negatívne vymedzí zodpovednosť: „Duša, ktorá zhreší, tá zomrie.“ (Ez 18,4). Vzápätí sa pridá aj pozitívny rozmer: „žiť, áno žiť bude (spravodlivý), hovorí Pán, Boh“ (Ez 18,9).

Ezechielovi súčasníci dostali tiež odpoveď na otázku, ktorú si nekládli. Čo s vlastnou hriešnou minulosťou? Tá sa objavuje, keď človek spozná, že morálne zlo ani dobro sa nededí automaticky z generácie na generáciu. Je to aktívna voľba, nie zvonku pridelený osud. Aj do takejto situácie svietia Božie slová ako maják v tmavej noci. Nájdeme ich v druhej polovici nášho čítania: Kto sa odvráti od svojej bezbožnosti… a uzná všetky svoje neprávosti… zachráni si život… a určite bude žiť (vv. 27.28). Všimnime si, že výzva k zodpovednosti ešte nie je vyjadrená vo forme príkazu. Najprv musí byť uzdravené myslenie, ktoré paralyzuje (Zimmerli, 385), aby potom prišla viera, že sa človek môže napraviť.

Ovplyvňuje nás toľko rozličných skutočností. Nežijeme vo vzduchoprázdne, ale v konkrétnom prostredí a rodinných vzťahoch. Sme deťmi svojich rodičov aj svojej doby. Jedno aj druhé môže obsahovať veľa negatívnej záťaže. Ale Boh nás cez Ezechiela uisťuje o svojej blízkosti a tiež o tom, že oveľa hlbšie ako všetky možné zlé vplyvy siaha dar života – dar spásy.

Na záver Roku Božieho slova vyprosujem cteným čitateľom pokoj a požehnanie, radosť z Božej prítomnosti a potrebné sily do výziev, ktoré prináša život.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Peter Milenky Band – Bartimej
Literatúra:
ALLEN, L. C., Ezekiel 1–19 (Word Biblical Commentary; Dallas 1994) XXVIII.
ZIMMERLI, W., Ezekiel: a commentary on the Book of the Prophet Ezekiel (Hermeneia—a Critical and Historical Commentary on the Bible; Philadelphia 1979).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *