28. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 25,6–10a)

(6) Pán zástupov vystrojí na tomto vrchu všetkým národom hostinu s mnohými jedlami: hostinu s výborným vínom, so šťavnatými jedlami, s vínom najjemnejším. (7) Strhne na tomto vrchu závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí, a prikrývku, čo zakrývala všetky národy. (8) Zničí smrť navždy; zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán prehovoril. (9) V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh, v neho sme dúfali a on nás spasí. On je Pán, v ktorého sme dúfali. Jasajme a radujme sa z jeho spásy. (10a) Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“

Iz 25,6–10a

Obraz hostiny, ktorým sa začína naše čítanie, je v súčasnej epidemiologickej situácii dosť problematický, pretože všetko nasvedčuje tomu, že práve hostiny a oslavy sú častým miestom prenosu nákazy. Čitateľ si môže byť istý, že na hostine, o ktorej píše dnes prorok Izaiáš, nákaza nehrozí. Jediný, kto sa má obávať, je smrť.

Strhnutie závoja a prikrývky (v. 7) aj zničenie smrti (v. 8) je v hebrejčine vyjadrené rovnakým výrazom billa. Akákoľvek podobnosť so známym nákupným reťazcom je iba náhodná (skratka z nem. „Billiger Laden“ – Lacný obchod). Predsa však súvisí so sortimentom spomínaného predajcu a to takým spôsobom, že daný hebrejský výraz vyjadruje zhltnutie.

Veľká hostina na vrchu stavia vedľa seba ľudí, ktorí jedia chutné jedlá (v. 6) a Boha, ktorý zhltne smrť (v. 8). Smrť je tu niečo viac ako len udalosť okamihu; je to sila neporiadku, negatívnosti, morálneho a fyzického spustnutia. V porovnaní s ňou je zomieranie jednotlivca málo dôležité (Blenkinsopp, 359). Smrť, ktorá hltá všetko, čo jej príde do cesty, bude nakoniec sama pohltená (Roberts, 323).

Závoj a prikrývka (v. 7) môžu súvisieť s obdobím smútenia za zomrelým, počas ktorého sa zvykla zahaľovať hlava a tvár (Blenkinsopp, 359), alebo azda predstavujú menšie a väčšie pohrebné plátno na tvár a telo zomrelého (Roberts, 323). Úplnosť Božieho konania ilustruje aj to, že zotrie slzy a odstráni hanbu (v. 8), t. j. očistí zem, ktorá bola kontaminovaná jej obyvateľmi (Iz 24,5–6) (Watts, 391).

Posledné slovo teda nemá smútok, ani smrť. Minulú nedeľu sme čítali o tom, ako vinohradník očakával s nádejou, že vinica urodí hrozno, ale nadarmo. Dnes Izaiáš hovorí, že ľudia s nádejou očakávajú Boha (v. 9) a uisťuje, že on nesklame. Stále je čas nádeje. Upevňujme sa v nej aj v týchto náročných dňoch. Všetkým požehnanú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Južania – Keď sa raz Pán
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 1–39: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIX.
ROBERTS, J. J. M., First Isaiah: A Commentary (Hermeneia; Minneapolis, MN 2015).
WATTS, J. D. W., Isaiah 1–33 (Word Biblical Commentary; Nashville Revised Edition2005) XXIV.