Modlil som sa a bol mi daný rozum, prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti. Jej som dal prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo v porovnaní s ňou som nepokladal za nič. Ani drahokam som jej nestaval na roveň, lebo všetko zlato vedľa nej je trochou piesku a striebro popri nej za blato možno počítať. Miloval som ju väčšmi než zdravie a krásu, chcem ju mať radšej ako denné svetlo, lebo jej svetlo nikdy nevyhasne. A spolu s ňou mi prišli všetky dobrá, v jej rukách je nespočetné bohatstvo.
(Múd 7,7-11)
Prvé čítanie 28. nedele je vybraté z ústrednej pasáže Knihy múdrosti. Autor sa stotožňuje s kráľom Šalamúnom a hovorí ako ten, kto prosí o ducha múdrosti a dostal ho. Text nespomína priamo kráľa Šalamúna, ale veci ktorých sa zriekol boli žezlo, trón, bohatstvo, zlato a striebro. Tieto veci nemohol mať bežný príslušník nejakého národa, ale iba kráľ.
Múdrosť nie je ľudským výtvorom a nedá sa jej naučiť. Môžeme ju dostať jedine z hora. Úryvok sa opiera o slávnu modlitbu, ktorú mladý kráľ Šalamún predniesol v meste Gabaon, ako to čítame v tretej kapitole Prvej knihy kráľov. V nej prosí o srdce schopné načúvať, aby dokázal správne rozlišovať a vládnuť.
K tomu, aby sme tento dar, ducha múdrosti, mohli prijať, musíme urobiť niekoľko zásadných rozhodnutí. V čítaní je to rozhodnutie, dať múdrosti prednosť pred siedmimi kráľovskými dobrami. Žiadne z nich, dokonca ani samotné svetlo pre ľudské oči, nie je porovnateľné s múdrosťou.
Duch múdrosti je jediným pravým dobrom a bohatstvom pre človeka. Platilo to pre Židov, ktorí žili v alexandrijskej diaspóre, ovplyvnení silnou helénskou kultúrou a museli vytrvalo upevňovať svoju jednotu a súdržnosť, a platí to aj pre nás, ktorým sa dostalo zjavenie Ježiša Krista – pravej Múdrosti, o ktorej hovorí Písmo.
© Jozef Fuňak, 11.10.2015
