Bratia, buďte trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje. Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi. Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene.
Jak 5, 7-10
Príprava na Pánov príchod si vyžaduje trpezlivosť. Netrpezlivý človek šíri okolo seba nepokoj, ktorý valcuje veľa dobrého v ňom samom i v jeho okolí. Slovami Jakuba to možno vyjadriť, že netrpezlivý človek má „slabé srdce“ a potrebuje ho posilniť, aby vydržal Pánov príchod a nebol odsúdený. Pán totiž prichádza ako sudca a je už predo dvermi, pričom súdené bude práve srdce človeka.
Adresáti Jakubovho listu dostávajú dva príklady: jedným je podobenstvo o roľníkovi, ktorý trpezlivo čaká na včasný i neskorý dážď (teda dážď pred sejbou i po sejbe) a druhým je príklad prorokov, ktorý hovorili v Pánovom mene. Napriek tomu, že proroci ohlasovali slovo pochádzajúce od Boha, zažívali veľké zápasy, neúspechy a neistotu, ale nakoniec sa ukázala moc Božieho Slova. Je veľmi zaujímavé že o pár veršov ďalej sa nachádza zmienka o prorokovi Eliášovi, ktorý vďaka svojej viere a modlitbe dokázal pracovať s dažďom.
Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. Znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.
(Jak 5, 17-18)
Liekom na našu netrpezlivosť a z nej plynúce obviňovanie Boha, seba alebo blížnych je modlitba. Eliáš, krehký ako my, nám pripomína, že máme na to, aby sme boli prorokmi.
