Tento druh sa dá vyhnať iba modlitbou (Mk 10,29)
Modlitba je duchovná obeta, ktorá zrušila predchádzajúce obety. „Načo mi,“ hovorí, „množstvo vašich obiet? Som nasýtený celopalmi baranov a tuk baránkov ani krv býkov a capov nemám v obľube. Kto to od vás žiada?“ (porov. Iz 1,11-12) Čo Boh žiada, učí evanjelium. Hovorí: „Prichádza hodina, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Boh je duch,“ a preto hľadá takýchto ctiteľov (porov. Jn 4,23-24).
My sme praví ctitelia a praví kňazi, lebo keď sa modlíme v duchu, v duchu prinášame obetu modlitby, obetu, ktorá je dôstojná Boha a je mu milá, obetu, akú si vždy želal a pripravoval. Takúto obetu, venovanú z celého srdca, živenú vierou, preniknutú pravdou, celistvú nevinnosťou, žiariacu čistotou, korunovanú láskou, máme prinášať spolu s dobrými skutkami za spevu žalmov a hymnov k Božiemu oltáru; a ona nám vyprosí od Boha všetko.
Veď čo odoprie Boh modlitbe vychádzajúcej z ducha a pravdy, keď ju sám vyžaduje? A o koľkých dôkazoch jej účinnosti čítame, počúvame a veríme! Aj stará modlitba vyslobodzovala z ohňa, od divých zvierat a od hladu, hoci ešte nedostala formu od Krista. O koľko pôsobivejšia je kresťanská modlitba!
Ona nestavia doprostred ohňa anjela s rosou (porov. Dan 3,50), ani nezatvára tlamy levom (porov. Dan 6,22), ani neprináša hladným sedliacky obed (porov. Dan 14,32-33) a nikomu nedáva milosť, ktorá chráni od bolesti, ale trpiacich, citlivých a ubolených obdarúva trpezlivosťou a čnosťou znásobuje milosť, aby viera vedela, čo dosiahne od Pána, keď pochopí, čo treba trpieť pre Pánovo meno.
V minulosti modlitba zasadzovala aj rany (porov. Ex 7,14 – 12,30), porážala nepriateľské vojská (porov. Ex 14,27; 17,13), zadržovala zúrodňujúci dážď (porov. Jak 5,17; 1Kr 17,1). Teraz však spravodlivá modlitba odvracia všetok Boží hnev, stará sa o nepriateľov, prosí za prenasledovateľov. Je také divné, že vedela vymôcť vodu z neba, keď mohla vyprosiť oheň? Iba modlitba premáha Boha. Ale Kristus nechcel, aby spôsobovala niečo zlé; on jej dal všetku silu pre dobro.
Preto nevie nič iné, ako volať späť duše zomrelých z cesty smrti, pretvárať slabých, uzdravovať chorých, oslobodzovať posadnutých, otvárať brány väzení, rozväzovať putá nevinných. Ona zmýva viny, zaháňa pokušenia, zastavuje prenasledovania, povzbudzuje malomyseľných, oblažuje veľkodušných, sprevádza putujúcich, krotí vlny, omračuje zločincov, živí chudobných, obmäkčuje srdcia boháčov, dvíha padlých, zachytáva padajúcich, posilňuje tých, čo stoja.
Modlia sa aj všetci anjeli, modlí sa celé stvorenie, modlí sa dobytok aj divá zver: ohýnajú kolená, a keď vychádzajú zo stajní a dúpät, nepozerajú nemo do neba, ale každé sa ozýva svojím spôsobom. Ale aj vtáky, len čo precitnú a vzlietnu k nebu, namiesto rúk rozopnú krídla v podobe kríža a štebocú čosi, čo vyzerá ako modlitba. Čo ešte viac povedať o modlite? Aj sám Pán sa modlil. Jemu nech je česť a moc na veky vekov.
Z traktátu kňaza Tertuliána, O modlitbe. (Cap. 28-29: CCL 1, 273-274)
