4. veľkonočná nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Sk 2,36–41)

(14a) V deň Turíc povedal Peter Židom: (36) „Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“ (37) Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť bratia?“ (38) Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. (39) Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ (40) A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!“ (41) Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.

Sk 2,14a.36–41

Na začiatku Markovho a Matúšovho evanjelia zaznieva Ježišova výzva: Metanoeite, – kajajte sa; robte pokánie (Mk 1,15; Mt 4,17). Môžeme povedať, že je to (chronologicky) prvý príkaz Nového zákona, a súčasne základné rozhodnutie, ktoré sa vyžaduje od adresátov Ježišovho evanjelia. V Lukášovi táto téma na začiatku chýba, ale ukazuje sa ako veľmi dôležitá v Ježišovom ďalšom vyučovaní. Spomeňme si napríklad, ako hovorí farizejom a zákonníkom: „Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú“ (Lk 15,7). Lukáš navyše umiesťuje výzvu na pokánie na začiatok Skutkov apoštolov. Práve dnes čítame, že Peter naplnený Duchom Svätým hovorí to isté, čo Ježiš: „Robte pokánie“ (v. 38). Nasledovať Dobrého pastiera Ježiša môžeme len v postoji úprimného pokánia.

Tesne pred Petrovou výzvou obrátiť sa/zmeniť zmýšľanie, nachádzame reakciu Jeruzalemčanov na jeho slová o tom, že oni ukrižovali Ježiša – Pána a Mesiáša. Náš text uvádza: „bolesť im prenikla srdce“ (v. 37). Na Slovensku zvykneme hovoriť pichlo ma pri srdci, keď sa stretneme s nejakou krivdou. Poslucháči prežili takúto vnútornú bolesť; bolesť srdca. Uvedomili si, že všetko, čo sa stalo s Ježišom – od odsúdenia, cez trýznenie, až po ukrižovanie – bolo proti Bohu, a oni za to niesli zodpovednosť. Muselo to byť hrozné poznanie. Napriek tomu neprišlo zúfalstvo, ale ani zúrivosť, ako v prípade členov veľrady (Sk 5,33). Intenzívne preniknutie bolesťou/smútkom je v tomto prípade veľmi pozitívna reakcia. Je to „normálna“ bolesť, pretože ukazuje, čo nie je v poriadku. Nasledovať Dobrého pastiera Ježiša znamená mať vyformovaný zdravý/primeraný pocit viny. Nesmieme prehliadať vlastné vážne hriechy, ani nafukovať všedné.

Pomerne zaujímavo vyznieva posledná veta Petrovho turíčneho príhovoru: „Zachráňte sa…“ (v. 40). Základom tohto výrazu je v gr. sloveso sōzō, od ktorého je odvodené pomenovanie sōtēr, čiže záchranca/spasiteľ. V Lukášovi a Skutkoch je to Ježišov titul; on je Záchranca/Spasiteľ. Keď teda Záchrancom/Spasiteľom je Ježiš, v akom zmysle sa majú zachrániť tí, čo počúvajú Petra? Na prvé počutie majú byť aktívni poslucháči, ale jemný odtieň toho, čo sa žiada, veľmi pekne podáva Fausti vo svojom komentári k Skutkom: „Nechajte sa zachrániť…“ Nikto sa nezachráni sám. Všetci sme zachraňovaní. (Fausti, s. 126). Nemusíme sa báť, že sme príliš slabí, neschopní, nehodní. Áno, sme takí, ale Boh vo svojej láske to vie a ide nám v ústrety. Nasledovať Dobrého pastiera Ježiša znamená dovoliť mu, aby nás zachránil.

Všetkým vyprosujem požehnanú nedeľu a radosť z toho, že patríme k Ježišovi – Dobrému pastierovi.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Vykupiteľky – Moje srdce
Literatúra:
Fausti, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12 (Praha 2017).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník (Bratislava 2012).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *