5. nedeľa rok B – slovo k prvému čítaniu (Jób 7,1–7)

1 Jób hovoril: „Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi? A jeho dni ako dni nádenníka? 2 Prahne po chládku ako otrok, ako nádenník čaká na výplatu. 3 Mojím údelom sú mesiace plné sklamania a noci plné strastí mojím podielom. 4 Keď sa ukladám na odpočinok, hovorím: Kedy asi vstanem? A znova očakávam večer a zmietam sa v bolestiach až do súmraku. (5 ) 6 Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok a končia sa, pretože chýba niť. 7 Pamätaj, že ako dych je môj život, moje oko už viac šťastie neuzrie.“
(Jób 7,1–7)

V nedeľnom cykle liturgických čítaní sa z Knihy Jób číta len dvakrát, v obidvoch prípadoch v roku B. Slová, ktorými sa Jóbovi prihovára Boh (kap. 38) nás čakajú na Dvanástu nedeľu. Aktuálna nedeľa podáva časť Jóbovej reakcie na slová Elifaza, najstaršieho z jeho troch priateľov, ktorí ho prišli navštíviť a potešiť. Jób vo svojej prvej odpovedi vedie najprv monológ (6,2-13), potom sa obracia na priateľov (6,14-30) a nakoniec sa prihovára Bohu (7,1-22).

Muži nezvyknú veľa hovoriť o svojich problémoch. Jób je paradoxne veľmi zhovorčivý. Je však v nezávideniahodnej situácii, pretože pri pohromách prišiel o všetko. Zomreli mu milované deti, stratil majetok a nakoniec prišla aj choroba. Zostal mu iba holý život, ktorý opisuje v čiernych farbách: márne čaká na úľavu a odmenu (v2), je plný sklamania a strastí (v3), pretože noc neprináša potrebný odpočinok a vlečie sa veľmi pomaly, ako aj celý deň (v4). Toto uvažovanie vedie k vyhláseniu pominuteľnosti ľudského života (v6-7).

Jóbov nárek sa začína rečníckou otázkou: „Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi?“ Hebrejský výraz pre boj je cabaʹ a používa sa na označenie vojenskej služby. (Obraz života ako boja posilňuje aj hebrejský výraz pre nádenníka, ktorý môže označovať aj žoldniera.) V našom čítaní evokuje tiež takú službu, resp. prácu, ktorá nie je vykonávaná dobrovoľne, ale je nariadená zhora. Grécky text SZ tu používa výraz peiratērion, ktorý mal v helenistickom čitateľovi vyvolať obraz nebezpečenstva hroziaceho zo strany pirátov.

Jóbov boj je vskutku nebezpečný, pretože ide o všetko. V tom jedinom, čo mu zostalo, zaznieva otázka o Bohu. Sú situácie, kedy všetko naokolo hovorí, že Boh nie je, alebo nie je dobrý. Jóbov boj je duchovný a on v ňom, ako sa neskôr ukáže, obstojí. Verí totiž, že posledné slovo nemá nešťastie, choroba, ani smrť, ale Boh (porov. Heller, Jak orat s čertem, s. 66). To je aj naša kresťanská nádej, v ktorej sa máme utvrdzovať – posledné slovo má Kristus, ktorý je vzkriesenie a život.

© Jozef Kohut, 4.2.2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *