6. nedeľa po Pasche (ApSk 16,16-34)

16 Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. 17 Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy.“ 18 A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej hodine vyšiel. 19 Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti. 20 Predviedli ich pred úradníkov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia 21 a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať ani zachovávať.“ 22 Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. 23 Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. 24 On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
25 O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. 27 Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28 Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“ 29 Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. 30 Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ 31 Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ 32 A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. 33 V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.

Blízko nás je Slovo, ktoré sa stalo pre nás všetkým — totiž náš Pán Ježiš Kristus —, veď on nám sľubuje, že bude stále s nami. Preto volá: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Ako je pastierom, veľkňazom, cestou a bránou a stal sa pre nás všetkým zároveň, tak sa nám zjavil aj očakávaný sviatok a či slávnosť, ako hovorí svätý Apoštol: „Bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.“ On vrhol svetlo aj na modlitbu žalmistu: „Ty, moje plesanie, vysloboď ma spomedzi tých, čo ma obkľučujú.“ To je pravé plesanie, to je opravdivá slávnosť: zvíťaziť nad zlom. Kto to chce dosiahnuť, nech žije mravne a srdce ponára do ticha Božej bázne.
Takto žili svätí a tak sa celý život radovali, akoby mali stále sviatok. Jeden z nich, svätý Dávid, vstával za noci, a nie raz, ale sedem ráz, a uzmieroval Boha modlitbou. Druhý, veľký Mojžiš, jasal v hymnách a spieval chvály za víťazstvo nad faraónom a nad tými, čo utláčali Hebrejov robotami. Neskôr ďalší s neprestajnou veselosťou konali posvätné obrady, ako veľký Samuel a svätý Eliáš. Oni za takýto život dosiahli slobodu a teraz slávia sviatok v nebi. S radosťou spomínajú na svoju púť v tieni a už poznajú rozdiel medzi obrazom a skutočnosťou.
Akou cestou sa máme vydať my, keď sa teraz pripravujeme na túto slávnosť? Akého budeme mať vodcu, keď sa blížime k tomuto sviatku? Zaiste nie iného, moji milovaní, ako toho, ktorého so mnou nazývate: náš Pán Ježiš Kristus. Veď on hovorí: „Ja som cesta.“ Len „on“, ako hovorí svätý Ján, „sníma hriech sveta“. On očisťuje naše duše, ako kdesi tvrdí prorok Jeremiáš: „Postojte na cestách a zamyslite sa. Hľadajte dobrú cestu a na nej nájdete osvieženie pre svoje duše.“
Kedysi kropili nečistých krvou capov a popolom z jalovice; ale to mohlo očistiť len telo. Teraz môže milosť Božieho Slova každého dokonale očistiť. Ak pôjdeme hneď za ním, budeme môcť už tu akoby v predsieni nebeského Jeruzalema prežívať tento večný sviatok; ako aj svätí apoštoli išli za svojím vodcom Spasiteľom a boli aj vtedy a sú ešte aj teraz učiteľmi tejto milosti. Veď hovorili: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ A tak ideme aj my za Pánom a Pánov sviatok slávime nielen slovami, ale aj skutkami.

Z Veľkonočných listov svätého biskupa Atanáza
(Ep. 14, 1-2: PG 26, 1419-1420)