6 Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, 7 alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, 8 či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne. 9 Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. 10 Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11 v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. 12 V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. 13 Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. 14 Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! (Rim 12,6-14)
Pavol predkladá kresťanom v Ríme zhrnutie toho, ako má vyzerať život kresťana rozmenený na drobné. Ako žiť dary, ktoré každý dostal v rôznej miere, intenzite a zameraní. Kto dáva – nezištne…milosrdenstvo – radostne…láska – bez pretvarovania sa…odkloniť sa od zla, lipnúť k dobru…byť pohostinní…žehnať miesto preklínania….súženie? – trpezlivo…modlitba? – neprestávať, vytrvalo… Táto aplikácia je prejavom duchovnej bohoslužby, obety vlastného života, darovaného Bohu: aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu (Rim 12,1). Nie sú to veci, ktoré sa Bohu zapáčia ako obetný dar, ale celý život, štýl života. Je to možné, lebo Kristus zomrel na kríži a obetoval seba samého. Táto obeta zmýva naše hriechy a robí nás novým stvorením. Máme kráčať v novom živote (porov. Rim 5,1-11; 6,1-13).
Pozrime sa však na realitu našich dní. Nie mimo Cirkev, ale v nej. Predovšetkým v nej, medzi nami kresťanmi. Mnohí nám vyčítajú, že nežijeme to, čo hlásame. Kritika je niekedy prehnaná, ale mnohokrát opodstatnená. Prečo je to tak? Chýbajú príklady, ktoré hýbu!!!!!!!!
Na istej karikatúre som videl tento nápis: Je úplne jedno, čomu učíme naše deti, vždy budú robiť len to, čo vidia robiť nás! Môžeme sa usmievať, ale je v tom veľa pravdy. Odborníci hovoria, že učíme to, čo poznáme, ale opakujeme to, čím sme (čo sme odpozorovali). Upozorňujú, že deti môžu pochybovať o našich slovách, ale budú sto percentne veriť tomu, čo sami robíme. A tak je na mieste nielen hovoriť, ale predovšetkým konať. Ak chceš, aby tvoje deti sa modlievali a čítali pravidelne Božie slovo, rob to najprv sám! Ak chceš, aby chodili do chrámu, tak ich tam neposielaj, ale choď s nimi. Ak nechceš, aby škaredo rozprávali, dávaj pozor na to, čo vychádza z tvojich úst. Vlastný príklad má podstatne väčší vplyv na deti, ako povzbudzovanie!
Teraz môžeme pokračovať s tým istým princípom aj v duchovnom živote! V Starom zákone na mnohých miestach čítame poznámku: a robil, čo bolo spravodlivé pred Pánom, rovnako ako jeho otec! Apoštol Pavol píše zasa Timotejovi: Spomínam si na tvoju úprimnú vieru, akú mala najprv tvoja stará matka Loida a potom aj tvoja matka Eunika, a som presvedčený, že aj ty (2 Tim 1,5). Je to naozaj príklad, ktorý priťahuje, motivuje, dáva silu napodobňovať. A tu je skrytý princíp úspechu alebo neúspechu!
Róbert Jáger, 2018
