(5) Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. (6) Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. (7) Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. (8) A v meste nastala veľká radosť. (14) Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. (15) Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, (16) lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. (17) Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.
Sk 8,5–8.14–17
Nachádzame sa v čase po prvých Turícach a tesne po Štefanovom kameňovaní, kedy sa členovia Cirkvi rozpŕchli (boli „rozosiati“) do krajov Judey a Samárie (Sk 8,1). Napriek prenasledovaniu v Jeruzaleme, či skôr vďaka nemu, hlásali slovo (Sk 8,4) na miestach, kam prišli. Jedným z nich je diakon Filip, ktorý sa dostal práve do spomínanej Samárie. Prvá časť dnešného čítania (v. 5–8) súhrnným spôsobom podáva správu o jeho činnosti.
Azda by sme čakali, že autor bude citovať presné slová, ktoré Filip povedal, keď Samaritánom zvestoval Krista (v. 5), ale tie nám Duch Svätý nezachoval. Drobné doplnenie nachádzame v časti o čarodejníkovi Šimonovi, ktorú lekcionár vynecháva: Filip „hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista“ (v. 12). Tu Lukáš poukazuje na protiklad medzi čarodejníkom Šimonom a Filipom. Prvý hovoril ľuďom o sebe, že on je niekým veľkým (v. 9), druhý ustupuje do úzadia, aby vynikol Ježiš Kristus.
Pozornosť obyvateľov Samárie priťahujú znamenia, ktoré Filip robí (v. 6). Nasledujúci verš ozrejmuje, že sú to exorcizmy a uzdravenia. Ježišovu verejnú činnosť od začiatku sprevádzalo uzdravovanie z chorôb a oslobodzovanie od zlých duchov (Lk 4,40–41). Božiemu kráľovstvu, jeho vláde, je podriadené všetko; vrátane každej podoby zla. O tom sa môžu presvedčiť aj tí, čo počúvajú Filipa. Božia moc prostredníctvom Filipovho slova pôsobí terapeuticky a obnovuje človeka.
Sloboda a zdravie vyvoláva v prítomných veľkú radosť (v. 8). Tu by sa príbeh mohol skončiť, ale druhá časť nášho čítania (v. 14–17) odpovedá na otázku, či môže byť ešte niečo viac, ako keď je človek slobodný, zdravý a radostný. Tešiť sa, že zlé skutočnosti sú preč, je oprávnené. Je to krásne, ako novostavba domu. Krajšie je, keď sa dom zariadi nábytkom. Ale najkrajšie je, keď sa v ňom býva. Čosi podobné sa deje, keď sa apoštoli Peter a Ján modlia (v. 15) a tých, čo už skôr prijali Božie slovo a boli pokrstení, napĺňa Duch Svätý (v. 17).
Nech sú naše domy a byty miestami pekných vzťahov. A v nás samých nech býva a pôsobí Duch Svätý. Buďme preňho otvorení. Všetkým vyprosujem požehnanú veľkonočnú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPé – Vládca
