21 Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. 23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26 Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« 27 A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!« 29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« 30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« 34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ (Mt 18,21-35)
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
Všimni si prehojnú Božiu lásku. Sluha prosí len o odklad, a on dal viac, než čo tamten žiadal: odpustenie celej pôžičky. Od začiatku chcel dať, no nechcel dať tento dar len sám, ale aj na jeho prosbu, aby neodišiel neovenčený. A neodpustil dlh skôr, než vyúčtoval, lebo ho chcel poučiť, od koľkých dlhov ho oslobodzuje, aby sa aspoň takto stal miernejším k spolusluhom. A až potiaľto, čo sa doteraz povedalo, bol sympatický: dlh priznal aj sľúbil, že ho vráti, prosil na kolenách a poznal veľkosť dlhu. No čo spravil potom, bolo nehodné predchádzajúceho: nasleduje totiž 28 no len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov.
Augustín, O Pánovom slove
A keď sa hovorí, že mu dlhoval sto denárov, odvodzuje sa to od toho istého čísla desať, čísla zákona. Stokrát sto je desaťtisíc a desaťkrát desať je sto. Stokrát sto talentov i desaťkrát desať denárov sa neodchyľuje od čísla Zákona: pri oboch nájdeš hriechy. Obaja sú teda dlžníci, obaja prosia o zhovievavosť. Každý človek je Božím dlžníkom a má za dlžníka i svojho brata.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
Rozdiel medzi hriechmi, ktoré sa páchajú proti ľuďom, a tými, ktoré sa páchajú proti Bohu, je taký veľký, ako medzi desaťtisíc talentami a sto denármi. Ba i oveľa väčší, čo je zrejmé z rozdielnosti osôb a z malého množstva hrešiacich. Keď nás vidí človek, zastavíme sa a odnechce sa nám hrešiť. Keď nás však každý deň vidí Boh, neprestávame, ale všetko robíme a hovoríme bez strachu. A nielen pre toto sa hriechy proti Bohu zdajú byť ťažšie, ale i pre dobrodenie, ktoré sme od neho dosiahli. Vďaka nemu sme a všetko urobil pre nás: vdýchol nám rozumovú dušu, poslal svojho Syna, otvoril nám nebo a spravil nás svojimi deťmi. Keby sme teda aj každý deň pre neho zomreli, vari by sme sa mu hodne odplatili? V žiadnom prípade: ešte aj toto by bolo na náš úžitok. A my prestupujeme jeho zákony.
A aj slová „len čo vyšiel,“ ukazujú, že to nebolo po dlhom čase ale hneď. Ešte mu akoby v ušiach znelo dobrodenie, a on zneužil slobodu, ktorú mu dal jeho vlastný Pán, na zlo. Nasleduje teda, čo spravil tamten: 29 jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.
Keď mu dlhoval desaťtisíc talentov, nenazval ho zlým ani mu nenadával, ale sa zmiloval. Keď však ostal svojím správaním k spolusluhovi nevďačný, vtedy zaznie „zlý sluha“ a k tomu sa vzťahujú ďalšie slová: 33 nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom? Takto teda ukazuje, že jeho trest bude trvalý, čiže večný, a nikdy ho neodpyká. Božie dary a povolania sú síce neodvolateľné, no zloba zaváži toľko, že akoby ruší i tento zákon.
Augustín, O Pánovom slove
Boh hovorí: odpúšťajte a odpustí sa vám, no ja som odpustil ešte skôr. Odpusti aj potom, lebo ak neodpustíš, predvolám si ťa a odplatím ti všetko, čo som ti odpustil. Kristus neklame ani sa nemýli, keď dodal 35 tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi. Je totiž lepšie, ak ústami kričíš, a v srdci odpustíš, než keby si ústami pochleboval, a v srdci bol krutý. Preto Pán dodal „zo srdca“: keď z lásky stanovíte trest, nech sa vám zo srdca nestráca vľúdnosť. Kto je taký pozorný ako lekár, keď pracuje so železami? Je krutý k rane, aby sa človek vyliečil. Keď sa rana len hladká, človek je stratený.
Spracované podľa https://catenaaurea.sk/
Róbert Jáger, 2018
