Keď bol Ježiš vzatý do neba, apoštoli sa (12) vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. (13) Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. (14) Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.
Sk 1,12–14
Krátke liturgické čítanie dnešnej predposlednej veľkonočnej nedele je obsahovo veľmi bohaté. Predstavuje nám koniec jednej éry a začiatok novej. Ježiš, ktorého príbeh sme sledovali od anjelovho príchodu k Márii do Nazareta, cez verejné účinkovanie v Galilei, až po smrť na kríži v Jeruzaleme a zmŕtvychvstanie, sa definitívne prestáva zjavovať. Učeníci ho už nebudú vidieť ako doteraz, keď im v uplynulých dňoch poskytol mnoho dôkazov, že žije (v. 3). Nastáva doba cirkvi, v ktorej bude oslávený Pán pôsobiť skrze Ducha Svätého. Ale do Turíc zostáva ešte nejaký čas.
Zaujímavou lokalitou z úvodu nášho čítania je Olivová hora. Bola miestom, na ktorom sa Ježiš po svojom príchode do Jeruzalema zvykol zdržiavať v noci (Lk 21,37). Môžeme predpokladať, že tento vrch blízko mesta mu poskytol potrebné zázemie. Na Olivovej hore ho posilňoval anjel pri modlitbe v smrteľnej úzkosti (Lk 22,39n), a nakoniec sa stala aj miestom zrady a zajatia (Lk 22,47n). Lukáš, na rozdiel od Marka (Mk 14,50), taktne mlčí o tom, že sa učeníci rozutekali a opustili Ježiša. Ale fakt je, že od okamihu zajatia až po smrť na kríži, sa okrem Petra, ktorý ho zaprel, ani jeden z nich nespomína. Podľa Skutkov apoštolov sa nanebovstúpenie odohralo na Olivovej hore (v. 12). Miesto zrady sa tak Božím riadením stalo miestom slávy. Učeníci, ktorí sa tu „vytratili“ z Ježišovho príbehu, na rovnakom mieste dostali poverenie byť jeho svedkami. Aj v našich životoch môžu byť miesta, či situácie, ktoré by sme najradšej vymazali z pamäte. Vzkriesený Kristus má moc vstúpiť do nich a premeniť ich na miesta svojej slávy.
Olivová hora nie je cieľová destinácia. Hneď v tom istom verši sa uvádza, že apoštoli sa vrátili do Jeruzalema. Je to návrat tam, kde Ježiš za nás dal svoj život a tak nám zjavil svoju lásku (Fausti, 50). Jeruzalem zostane vždy pamätníkom kríža a nie je na tom nič zlé. Keby sme vymazali kríž, prišli by sme aj o prísľub spásy, ktorý adresuje Ježiš kajúcemu zločincovi a chce ho rozšíriť na každého jedného z nás: „Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,43). Neboli by sme oslobodení od prehnaného strachu z ničoty a smrti, ktorý Ježiš práve na kríži premohol, keď ukázal, že zomrieť neznamená nič iné ako odovzdať sa do rúk Otca (Lk 23,46). Cirkev si to vhodne pripomína vždy v modlitbe kompletória pred nočným spánkom, keď v responzóriu opakuje slová 31. žalmu: „Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.“ Jeruzalem nám ukazuje, že kresťanstvo nerastie vo vzduchoprázdne, ale je zakorenené v zjavení Boha Izraelu.
Jediné miesto v Skutkoch apoštolov, kde sa spomína Ježišova matka, je hneď na začiatku prvej kapitoly (v. 14). Mohli by sme uvažovať nad jej materinskými citmi, čo asi mohla prežívať po zmŕtvychvstaní, keď sa jej syn zjavoval učeníkom a keď bol vyzdvihnutý do neba. Ale Lukáš tu vôbec neupriamuje pozornosť na jej vnútorný svet, iba jednoducho podotkne, že je prítomná na modlitbách. Všimnime si, že sa neuvádza v zozname ako prvá. Najprv sú vymenovaní jedenásti apoštoli, potom dokonca iné ženy, a až po nich Mária. Anjelovo oslovenie „plná milosti“ z úvodu evanjelia (Lk 1,28) stále platí, ale sympatické je, že sa neodťahuje od tých, ktorí plní milosti nie sú, ani si nenárokuje nejakú výnimočnú pozíciu. Jej neodškriepiteľná veľkosť spočíva v postoji, ktorý zaujala: „zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2,19.51).
Slávenie veľkonočného tajomstva vrcholí. Nechajme sa prežiariť svetlom zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Ďakujme aj za krásny príklad Panny Márie. Spolu s ňou oslavujme nášho Boha a otvárajme sa Duchu Svätému.
Literatúra: FAUSTI, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12 (Praha 2017).
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Síl nám pribúda
