Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých. Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.“
(Sk 10, 34-38)
Apoštol Peter hovorí tieto slová v dome rímskeho stotníka Kornélia v Cézarei Prímorskej, kam ho pod vplyvom nadprirodzeného zjavenia vo sne priviedli Kornéliovi sluhovia. Apoštol Peter ako chudobný ale hrdý člen židovského národa uznáva, že národ a pôvod nie je všetko. Rozhodujúca je bázeň pred Bohom a spravodlivé skutky. Tieto vlastnosti – bázeň pred Bohom ako aj dobré skutky – objavuje apoštol Peter v Kornéliovom príbehu, ku ktorému ho Boh priviedol. Peter vie rozlíšiť mimoriadnosť prežívanej chvíle a formuluje ako Kristov námestník jednu z prvých právd viery. Na jednej strane úžas nad nečakanou Božou réžiou, ktorá ho priviedla ku Kornéliovi a na druhej strane objavenie prekvapivého dobra v rímskom stotníkovi vedú Petra k tomuto koperníkovskému objavu a dostávajú ho zo zajatia vlastných predsudkov voči ľuďom z ostatných národov.
Keď potom predstavuje Ježiša zvedavému Kornéliovi a jeho domácim, spomína dve charakteristiky Ježišovho života. Prvou je pomazanie Duchom a mocou, ktoré sa ukázalo pri krste v Jordáne a druhou je konanie dobrých skutkov. Obidvomi skúsenosťami prešiel aj Peter sám, keď po Ježišovej smrti, vzkriesení a nanebovstúpení zostúpil na apoštolov Duch Svätý a robili dobré skutky v Božom mene a v Božej moci. Teraz z tejto skúsenosti Peter čerpá a naplnený Duchom Svätým hovorí o nej v Kornéliovom dome. Musela to byť ohnivá reč, plná Božieho Ducha, pretože sa pri počúvaní Petrových slov táto skúsenosť zopakovala na Kornéliovi a jeho dome. Ako čítame ďalej: „Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo.“ (Sk 10, 44).
Apoštol Peter sa tu podobá na Pannu Máriu. Prináša Krista v sebe a Kristov Duch napĺňa srdcia poslucháčov podobne, ako keď Panna Mária – nečakane a zázračne informovaná a privedená k svojej príbuznej – vstúpila do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.“ Ježiš, ak mu dáme vierou priestor, je vždy ten, ktorý krstí Duchom Svätým: tak v prípade sv. Alžbety, Jána Krstiteľa, apoštola Petra, Kornélia a nepochybne aj v našom prípade.
