Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Mk 1,7-11
Vyhlásenie Jána Krstiteľa, v ktorom porovnáva s Ježišom svoju moc a kvalitu svojho očistného obradu, je vyjadrené prirovnaním hodnosti pána a otroka. Ján sa stavia do pozície otroka – sluhu, ktorý nemôže rozviazať svojmu pánovi remienok na obuvi, pretože nemá na to dostatočnú hodnosť a dôstojnosť. V rabínskom judaizme v neskoršom období zhruba o storočie neskôr máme zmienku o tom, že rozväzovanie pánových sandálov bolo také ponižujúce, že hebrejskí sluhovia to mali zakázané robiť. Podľa tohto prirovnania Jánova moc a účinnosť jeho očistného ponárania v Jordáne je v porovnaní s mocou prichádzajúceho Pána bezvýznamná.
Úloha Jána Krstiteľa však nespočívala v prejavoch moci, ale v prorockom uvedení prichádzajúceho Pána. Jeho úlohou nebolo slúžiť, ale pripraviť cestu. Inými slovami nemal „rozväzovať Pánove sandále“ ale vyrovnať chodník pre ne. Otázkou namieste je, kto teda mal rozviazať Ježišove sandále. Pravdepodobne Ježiš si ich rozväzoval i zaväzoval sám, ale téma Pánovho príchodu medzi „svojich“ v sebe obsahuje aj tento moment. Sandále sa rozväzujú doma, keď sa už „parkuje“. Ježišovými domácimi boli učeníci, ktorí boli s ním. V Markovom evanjeliu im Ježiš vysvetľuje v súkromí viac než tým „vonku“ a postupne ich uvádza do tajomstva svojho života až do momentu, že ich prestáva nazývať sluhami a dostávajú titul priateľov. V Jánovom evanjeliu máme ešte zmienku o tom, ako im sám umýva nohy. Teda tí, ktorí sú v Božom kráľovstve najmenší sú väčší ako Ján Krstiteľ, lebo on nemohol rozviazať Pánovi sandále a oni nielenže sa k tomu dostali, ale sám Pán ich obsluhoval.
Na tomto mieste je vidno veľkosť a hodnotu ponorenia do Ducha Svätého, alebo ako sme to naučení hovoriť: krstu Duchom Svätým. My sme boli pokrstení týmto krstom, nie Jánovým, ale Ježišov krst v Jordáne bol začiatkom a ohlásením tohto nášho krstu.
Štefan Novotný 11.1.2015
