Kvetná nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Iz 50,4-7)

4 Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. 5 Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. 6 Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. 7 Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
(Iz 50,4-7)

Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa, kedy si pripomíname utrpenie Pána. Omšové prvé čítanie na Kvetnú nedeľu, ktoré je vždy z 50. kapitoly Knihy proroka Izaiáša, nás vovádza do dynamiky života s Bohom a do tajomstva utrpenia. Úryvok podáva prvé štyri verše z tretej „piesne o Pánovom služobníkovi“ (50,4-11). Výraz služobník (dosl. otrok) sa síce v tejto piesni neobjavuje, ale je dôležité povedať, že služobník je ten, kto vo všetkom plní vôľu svojho pána. V tejto piesni sa pridáva aj termín učeník, resp. učenec, ten kto je učený – má schopnosť svojimi slovami posilňovať unavených, lebo je v blízkom vzťahu s Bohom. Je to znalec Boha, odborník na božie veci, ktorý buduje prostredie, v ktorom žije.

Očakávali by sme, že ten, kto je tak blízko pri Bohu, sa má dobre. Tu je však chápanie služobníka rozšírené. Podľa čítania má priame spojenie s nebom, a dôvernosť s Bohom podčiarkuje aj familiárny obraz každodenného zobúdzania jeho sluchu samotným Bohom. Napriek tomu všetkému nie je jeho život idylický. Dobro, ktoré robí naráža na odpor. Čítanie ukazuje, že žiť s Bohom znamená viac ako iba mať sa dobre. Žiť s Bohom znamená aj byť pevný v postojoch a neustupovať, vynaložiť námahu a zabojovať, či byť nepochopený a neprijatý. Služobník prežíva vonkajšiu i vnútornú bolesť. Vidíme, že to nie je údel „muža z ocele“. Dôležité je, že aj napriek negatívnym okolnostiam služobník deklaruje Božiu pomoc (50,7).

Cítiť sa dobre v prítomnom okamihu – takto by sa dala formulovať najvyššia hodnota súčasnej spoločnosti. Rozvoj techniky vedie ku konzumizmu, ktorý sa spája s blahobytom. Naša životná úroveň je omnoho vyššia, ako bola životná úroveň predchádzajúcich generácií. Napriek tomu sa málokedy cítime dobre. Tento pocit je totiž neobyčajne prchavý. Sme závislí na úspechu a uznaní. Keď sa nám ich nedostáva, ukazuje sa naša krehkosť. Práve túto našu krehkosť zobral Kristus na seba, keď sa stal človekom. Na kríži prešiel cestou odmietnutia a bolesti. Ten, ktorý je najbližší Bohu, vstúpil do našej izolácie. Podľa Markovho evanjelia bol neúspešný, opustený, ale súčasne odovzdaný do Božích rúk v najvyššej možnej miere synovstva.

Jozef Kohut, 24. 3. 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *