Už dlho si nad tým lámem hlavu a na nič som neprišiel. Všade bolo toho plno: v presne stanovený deň mal nastať koniec sveta. Veľmi som sa bál, hoci som sa tváril, že nie. Ale bál som sa. V tú noc, keď sa to malo stať, som si ľahol k našim do postele, aby sa mi nič nestalo.“
„A čo sa stalo?“
„Ved práve, vôbec nič. Akurát som chytil z matiky a angličtiny guľu ako zemeguľu, lebo som sa vôbec neučil…, keď už mal byť ten koniec sveta. To zas bude vyzerať polročné vysvedčenie. Uff!“
„Tak predsa sa čosi stalo. Dostal si dve pätorky. Lebo si sa neučil. Dám ti dobrú radu: never podobným správam. Žiaden človek nevie, kedy sa to stane.“
„Žiaden“?“
„Múdrosť neklame. Nikdy. A neprerušuj ma.“
„Prepáč.“
„Počúvaj pozorne, čo ti teraz poviem. Buď poctivým žiakom. Neznamená to, že už nechytíš guľu ako zemeguľu. No snaha má v mojich očiach vysokú hodnotu. Poslúchaj rodičov a nie iba vtedy keď spíš, ale aj vtedy keď ti uložia povinnosť. Buď čestný ku kamarátom a spolužiakom, aj keď oni nebudú takí k tebe. A každý deň urob aspoň jeden taký dobrý skutok, o ktorom budeme vedieť len my dvaja. To je celé.“
„To je celé? A potom už koniec sveta nebude?“
„Bude? Nebude? Ak budeš takto žiť, koniec sveta ťa nebude zaujímať, lebo naň budeš pripravený.“
1. adventná nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 1. 12. 2013
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“
Mt 24, 37-44
