Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Ak sa lepšie rozhliadneme v našej kultúre rýchlo zistíme, že sa znovu prebudila túžba po duchovne. Vnímame istú renesanciu viery. Nejde však o renesanciu, prebudenie viery v Ježiša z Nazareta. Tisícky kníh a teórií o neosobnej energii, ktorá drží vesmír pokope. O tajomnej sile vnútri človeka. Stačí to v sebe objaviť, naučiť sa ovládať a potom dospeje človek k harmónii, ktorú hľadá…. sľubuje sa raj na zemi. A tisícky centier – za nejaký ten groš J – vás to naučia… nazývajú to novou spiritualitou, duchovným prebudením, alebo súhrne New Age – Nový vek. Je pozoruhodné, že za posledných 30 rokov táto renesancia neprináša ani náznaky sľubovaného “rajského zlepšenia”. Nemožno ju ani prirovnať ku kresťanstvu, ktoré vybudovalo za posledné dve tisícročia modernú kultúru so všetkým, čo si pod pojmom „západný“ svet dokážeme predstaviť. Ide mi o porovnanie „údernej sily“. Prečo nie sú nové duchovné prúdy tak silné, meniace spoločnosť, kultúru, vzťahy, ekonomiku atd??? Prečo sme skôr svedkami prostestov, pálenia áut,rozbíjania obchodov a demoštrácií počnúc Francúzskom, cez Taliansko a v podstate vo väčšej menšej miere naprieč Európou až po Anglicko??? Prečo je na severnej pologuli – ktorá sa „zbavila kresťanského Boha“ – toľko nespravodlivosti, okrádania, mocenských bojov, zneužívania moci….?????
Rozdiel sa skrýva v Ježišových slovách: Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť to, čo sa stratilo (v. 10). Moderné duchovné prúdy si totiž sami vytvárajú boha – človek sa sám rozhodne, že skutočným bohom je neosobná sila. Že niet žiadnej osoby, len akási energia, ktorá všetko udržiava a z tej treba sa naučiť čerpať. Netreba nijakú osobnú angažovanosť. Človek je ten, čo rozhodne, čo je dobré a čo zlé. Človek si povie niet hriechu ani osobnej zodpovednosti. Človek si sám sebe naordinuje cestu spásy. A keď sme už pri tých technikách, zistíme, že to je obyčajné manipulovanie bioenergiou inej osoby, teda surová krádež životnej energie a žiadne neutrálne ovládanie vesmírnej moci….. len sa nad tým zamyslite a sami zistíte, že takto chápaná eklektická duchovnosť vedie k samoľúbosti, narcistickému užívaniu a zneužívaniu…slovom k egoizmu. Buduje človeka, ktorý vidí iba seba. A toto sa premieta do každodennosti.
Oproti tomu kresťania vydávajú svedectvo o Bohu, ktorý prichádza k človeku, hľadá ho, aby ho zachránil. Nie človek si vytvára boha, ale Boh sa k nemu skláňa. Ježiš išiel cez Jericho a obrátil sa k Zachejovi. K človeku, ktorým všetci pohŕdali – nie pre jeho malú postavu, ale kvôli jeho skorumpovanému a egoistickému srdcu – aby vošiel k nemu. Dáva mu ponuku a Zachej ponuku prijíma. Toto stretnutie prichádzajúceho a ponúkajúceho Boha na strane jednej a prijímajúceho Zacheja na strane druhej je začiatok zmeny. Zmeny, ktorú kresťan nazve, podľa vzoru svojho Učiteľa, spásou. Toto stretnutie pretvorí Zacheja natoľko, že reštrukturalizuje svoje myslenie, postoje, hodnoty a kroky. A hneď koná: z vďačnosti chce napraviť krivdy, ktorých sa dopustil, a chce byť zároveň veľkodušný (v. 8)
Ten istý princíp stretnutia s Ježišom počas stáročí menil ľudí, ktorí boli ochotní nasadiť celý svoj život, talenty a schopnosti, aby menili nielen seba vo svoj vlastný prospech, ale seba aj svoje okolie pre prospech iných. Kvôli tomu boli schopní kresťania vytvoriť moderný svet, v ktorom sa stali základnými piliermi právo, spravodlivosť, úcta k osobe, uznanie individuálnych daností…všetko, čím sa pýšime ako základné ľudské práva, výdobytky západnej civilizácie atd.
Podstata totiž nespočíva v tom, že by človek bol schopný sám od seba zachrániť, čo je stratené. Človek naberie silu a schopnosť, keď prijme pozvanie Ježiša z Nazareta ako Zachej. A potom koná mocou Ježišovou. A efekt sa dostaví. Svedkom sú dejiny. Ježiš je teda ten, čo prichádza, hľadá a zachraňuje. V týchto slovesách nachádzame ozvenu dobrého pastiera (Ž 23; Ján 10), ktorý rovnako prichádza, hľadá, zachraňuje a vedie.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého,
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.
Všimnime si, že skúsenosť, ktorú žalmista popisuje, má niekoľko dimenzií:
A/Pán vedie k spokojnosti (tiché vody, zelené pašienky, osviežuje dušu, nič nechýba) a po dobrej ceste (správna cesta)
B/Pán dáva istotu a bezpečnosť (nebudem sa báť, aj keby som šiel dolinou smrti /hebr. originál/ a je bojovníkom pre dobro človeka (tvoj prút a palica)
C/Pán povyšuje nad nepriateľov a pred ich očami dvíha svojho služobníka (olej mi leješ na hlavu, prestieraš mi stôl, kalich napĺňaš pred očami nepriateľov )
D/Pán je stále prítomný v živote toho, kto k nemu prilne (bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní, teda v hebrejskom myslení „stále“, na veky.
Milí priatelia musíme nanovo premyslieť svoj vlastný postoj. Keď Ježiš prechádza Jerichom – ako to zobrazuje aj ikona – je tam množstvo zástupu. Ale iba Zachej odpovedá. Skutočná otázka je, či zostanem v zástupe. V mase, ktorá ma skryje. Americký evanjelický pastor a profesor Chuck Swindoll raz položil otázku: „Si jeden zo zástupu alebo si skutočná osobnosť? Isteže každý chce byť osobnosťou – pokračuje pastor – kým nás to nestojí výsmech, označkovanie za fanatika, kým nie sme odmietnutí alebo vylúčení. Ináč sa radšej prispôsobíme zástupu, väčšine.“ No a tak sme stratení, priatelia. Pohltí nás beztvárna masa, ktorou niektorí veľmi radi manipulujú. Mimochodom nie o tom je moderná politika i politika pred ´89 ? Nemysli, nechci, nerozhoduj…my to urobíme za teba………
Pouvažujme a keď sa máme za kresťanov, potom sa nechajme naozaj vtiahnuť do dynamiky Ježišovho myslenia. Vezmime do rúk túto udalosť a ešte raz ju pomaly čítajme, uvažujme, všimnime si tie detaily. A potom pozri na svoj vlastný postoj a začni sa modliť žalm 23, aby si sa aj Ty rozhodol dať odpoveď Ježišovej ponuke. Aby si nevyhorel ako moderné spirituality…..
©róbert jáger 2013
