Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Duchovné očistenie pôstom a milosrdenstvom
Milovaní, stále „je zem plná Pánovej milosti“ a sama príroda, ktorá nás obklopuje, je pre každého veriaceho školou úcty voči Bohu. Veď nebo i zem, more a všetko, čo je na ňom, ohlasujú dobrotu a všemocnosť svojho pôvodcu. A obdivuhodná krása živlov, ktoré mu slúžia, vyžaduje od rozumného stvorenia spravodlivé vďakyvzdávanie.
Ale teraz, keď nadchádzajú dni, ktoré sú osobitne poznačené tajomstvom obnovy človeka, dni, ktoré v istom poriadku a bezprostredne predchádzajú veľkonočný sviatok, ešte naliehavejšie sa nám pripomína príprava: duchovné očistenie.Veď charakteristickým znakom veľkonočnej slávnosti je to, že sa celá Cirkev raduje z odpustenia hriechov, z ktorého sa majú tešiť nielen tí, čo sa znovuzrodia vo svätom krste, ale aj tí, čo majú už dlhší čas šťastie patriť medzi adoptívne deti. Lebo hoci kúpeľ znovuzrodenia úplne obnovuje človeka, predsa všetkým ostáva povinnosť denne sa obnovovať zo skazy smrteľnosti, a pretože ani jeden stupeň dokonalosti nie je taký, že by nemohol byť stále vyšší, musia sa všetci usilovať, aby deň vykúpenia nezastihol nikoho v nerestiach starého človeka.
Čo má teda, milovaní, robiť každý kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nielen striedmosťou v jedle, ale a predovšetkým tým, že sa zbavujeme nerestí.
S rozumným a svätým pôstom nemožno užitočnejšie spájať nijaké iné skutky ako almužnu, kde sa pod jedným menom milosrdenstva skrývajú mnohé chvályhodné skutky nábožnosti, aby si mohli byť všetci veriaci v duchu rovní, aj keď majú nerovnaké možnosti.Veď láske, ktorú dlhujeme tak Bohu, ako aj človeku, nemôžu nikdy stáť v ceste také prekážky, aby sme sa nemohli vždy slobodne rozhodnúť pre dobro. Keď anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle,“ znamená to, že každý, kto má s láskou účasť na akejkoľvek biede iného, nepožíva len blaženosť plynúcu z Božieho zaľúbenia, ale aj z daru pokoja.
Ohromne široké je pole skutkov lásky, ktoré svojou rozmanitosťou umožňujú pravým kresťanom rozdávať almužnu nielen vtedy, keď sú bohatí a zámožní, ale aj keď majú menej, ba aj keď sú celkom chudobní. A tak tí, čo sú nerovní v schopnosti obdarovať, môžu si byť podobní v ochote ducha.
(Sermo 6 de Quadragesima, 1-2: PL 54, 285-287)
