Pavol hovoril starším efezskej cirkvi: (28) „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. (29) Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. (30) Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou. (31) Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. (32) A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. (33) Netúžil som po ničom striebre ani zlate ani odeve. (34) Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. (35) Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: ‚Blaženejšie je dávať, ako prijímať.‘“ (36) Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. (37) Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. (38) Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.
Sk 20,28–38
Pavlova rozlúčková reč v Miléte sa považuje za jeho duchovný a pastoračný testament. Včerajšie čítanie sa venovalo Pavlovej minulosti (v. 18–21) a prítomnosti (v. 22–27). V dnešnom čítaní sa hovorí o budúcnosti (v. 28–35) a ako bonus tu máme následnú reakciu na apoštolove slová (v. 36–38). Zastavme sa pri niektorých inštrukciách a pastoračných radách, ktoré Pavol zanecháva nie len Efezanom, ale všetkým, čo čítajú Skutky apoštolov, teda aj nám.
Spoločenstvo veriacich v Efeze má svojich biskupov (v. 28). Ešte tu nemôžeme vidieť úrad biskupa v neskoršom „hierarchickom“ zmysle slova. Grécke slovo episkopos pôvodne označovalo pozorovateľa, strážcu, ochrancu (Panczová, 519). Teda v efezskej cirkvi starší vykonávali úlohu strážcov. Pavol veľmi silno zdôrazňuje, ako majú strážcovia pristupovať k tým, čo sú im zverení. Majú v nich vidieť Božiu Cirkev, presnejšie cirkev, ktorá patrí Bohu (Otcovi) a je jeho vzácnym vlastníctvom. Záver toho istého verša osvetľuje, že cirkev nie je skupina samozvancov. Bola nadobudnutá (Ježišovou) krvou. Preto ju nemôže strážiť hocikto, ale len tí, čo na to boli ustanovení Duchom Svätým. Každý z nás je pozvaný osvojiť si a žiť tento povzbudzujúci trojičný pohľad. Ako kresťania patríme (k) Bohu; on si nás vybral/získal svojou krvou a starostlivo nás stráži.
Doteraz sme sa v Skutkoch apoštolov stretávali s rozličnými prenasledovaniami tých, ktorí ohlasovali Ježiša Krista. Prenasledovania sú vonkajšie nebezpečenstvá, aj keď sa dotýkajú aj vnútra. Pavol upozorňuje na vnútorné nebezpečenstvá. Draví vlci (v. 29) zvonku sa infiltrujú do spoločenstva veriacich (v ovčom rúchu, porov. Mt 7,15) a budú škodiť. Druhý odtieň nebezpečenstva, ktoré hrozí zvnútra, predstavujú tí, čo prevrátene hovoria (v. 30). V uvedených Pavlových slovách sa odráža ranokresťanská skúsenosť s herézami, t. j. bludnými náukami. V priebehu dejín sa objavovali stále nové bludné názory, resp. staré prichádzali v novej podobe. Ani dnešok nie je výnimkou. Sme realisti, ale nemusíme sa oddávať strachu. Pavol odporúča strážcom, aby bdeli (v. 31) a zveruje ich samých Bohu a slovu jeho milosti (v. 32). Slovo milosti je silným pomocníkom bdelosti každého strážcu. Je to strážca par excellence, ktorý nezlyhá a je spoľahlivý.
Zverenie Bohu a slovu milosti predstavuje zavŕšenie Pavlovho účinkovania. Je tu skoncentrovaná veľká energia. Slovo milosti evokuje bezplatnosť. Boh nefunguje na báze obchodu. Ježišova krv je podľa Lukáša znakom lásky, nie zaplatenia ceny (Grilli, 95–96). Keď Pavol otvoril svoje srdce, slovami vyjadril, že práve týmto doteraz žil. Tvrdých chlapov, ktorí počúvajú dojme až k slzám a nezvyklým prejavom citov (v. 37) skutočnosť, že im bude chýbať Pavlov príklad. Ale niekedy je čas zanechať každý sarkazmus a hrubosť (Grilli, 90–91). Keď padnú „obranné mechanizmy“, človek uverí, že spása nie je z vlastného úsilia, ale prichádza ako dar od Boha (Heriban, 106).
Dávajme na seba pozor, bdejme, ale hlavne sa nechajme preniknúť slovom Božej milosti, ktoré má moc chrániť a zveľaďovať náš život.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sion & Spojený mládežnícky zbor zo Sniny – Sila Ducha
Literatúra:
GRILLI, M., Skutky apoštolov, cesta Slova (Ružomberok, 2016).
HERIBAN, J., Pastoračný testament apoštola Pavla: Pavlova reč v Miléte (Svit 2008).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník (Bratislava 2012).
