Prečo nazývame Veľký piatok veľkým? Prečo ho anglicky volajú Good Friday – Dobrým piatkom alebo Svätým piatkom v taliančine? Ak sa naň pozeráme z vonku, nenájdeme odpoveď.
Lebo čo vidíme z vonku? Mladého muža, ktorého dostali na popravisko intrigami. Veľrada sa síce zišla, ale v noci a zrejme bola neúplná. Nie v Chrámovom komplexe, ale v paláci veľkňaza. A navyše v predvečer sviatočného dňa! Podľa zákonodárstva Izraela stretnutie bolo nelegálne. Pred Veľradou nedokázali postaviť ani 2 svedkov, ktorí by tvrdili to isté! (porov. Mk 14,55-59). Nakoniec je vina veľmi pochybná.
Pred svetskou mocou však sa tvrdí niečo úplne iné: robí sa kráľom, teda ohrozuje cisára! (Jn 19,12-16). Evanjelisti prezrádzajú detaily sporu, keď hovoria, že Pilát vedel, že ho vydali zo závisti (Mt 27,18; Jn 19,12; Lk 23,13-25). Niet tej moci, ktorá by zabezpečila spravodlivosť. Hon na tohto potulného kazateľa končí krutým mučením a popravou na kríži. Niekoľkohodinovým skonávaním uprostred bolesti a totálnej samoty… čo je v tom veľké či dobré??? Zmarený mladý život…. Dokonca aj učeníci sa rozpŕchnu! (Mt 26,56b)
Alebo snáď trpí menej matka, ktorá vidí umierať vlastné dieťa??? Koľko matiek, rodičov, je donútených vidieť utrpenia a smrť svojich detí. Stačí si spomenúť na Osviečim či brutálnosť Islamského štátu prezentovanú ešte aj na sociálnych sieťach ako čosi hrdinské…. nie je toto utrpenie väčšie ako utrpenie potulného kazateľa z Nazareta???
Z vonku príliš nevidno zmysel Ježišovej tragédie. Môžeme sa však na celú udalosť pozrieť zvnútra! Môžeme sa na všetko pozrieť cez nastavené zrkadlo. V celom tom nespravodlivom a nenávisťou nasýtenom príbehu vidíme samotného človeka. Čoho je človek schopný!!! Závidieť, nenávidieť, prenasledovať a neštítiť sa ničoho, len aby dostal preč druhého. Skúsme niekedy čítať celý príbeh z pohľadu Ježišových nepriateľov. Koľko hrubosti a cynickosti. A tak sa nám podarí vstúpiť do hĺbky Veľkého piatku, lebo sme konfrontovaní z tou najtemnejšou stránkou ľudského srdca. Nielen vtedy….ten príbeh závisti, nenávisti, nespravodlivosti, cynického šachovania pokračuje ďalej aj dnes……aj medzi nami!
Dobrovoľne prijaté utrpenie, ochota neodpovedať zlom na zlé, je to, čo celý začarovaný kruh, nikdy nekončiace reťazenie zla zastaví. Iba v Ježišovi z Nazareta sa napĺňa proroctvo o Služobníkovi Pánovom, Ebed Jahve, ktorý slobodne a dobrovoľne vezme na seba utrpenia, ba choroby a hriechy iných!
Môj spravodlivý služobník svojou múdrosťou ospravedlní mnohých, keď ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a dal sa pripočítať k hriešnikom, pretože On niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov. (Iz 53, 11b-12)
Opis trpiaceho Služobníka, ktorý videl prorok niekoľko storočí pred samotnými udalosťami, je vskutku obdivuhodne presný:
1 Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno?
2 Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.
3 Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
4 Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.
6 Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.
7 Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
8 Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.
9 So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach (Iz 53,1-9)
Skúsenosť slobodne prijatého utrpenia a smrti daruje život iným. Tak ako to sám Ježiš povedal: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Jn 12,24). Prví učeníci a nasledovníci Krista boli konfrontovaní zo Vzkrieseným…v ňom pochopili plnú pravdu…preto Pavol môže napísať:
21 Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: 22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. 25 Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy 26 vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. (Rim 3,21-26)
Keď chceme ísť ešte hlbšie, vo vlastnom vnútri objavujeme tie isté tienisté stránky! Samotný život je školou, v ktorej nám skrze udalosti, stretnutia, vzťahy, a hlavne naše pády, Boh ukazuje, akí v skutočnosti sme!!! Pavol má pravdu, keď hovorí, že všetci zhrešili a chýba im Božia sláva (Rim 3, 23). Udalosti okolo nás dosvedčujú, že ľudské srdce je plné temnoty! Stačí otvoriť noviny a čítať správy. Neprestávame sa čudovať, čoho je schopný človek. Až kam je schopný zájsť! A ja nie som iný… Ježišova dobrovoľná smrť očisťuje srdce, oslobodzuje ho od všetkého temného…dáva mu rozlet a novú šancu, skúsenosť odpustenia a nového začiatku!
Jeden z najkrajších zážitkov putovania po Sv. zemi bol vo chvíli, keď mi známy poslal sms s textom: Keď si ešte na Golgote, prosím, poďakuj Mu aj v mojom mene za Jeho obetu za mňa! Preto je Veľký piatok veľký, preto je dobrý a svätý!
Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním….. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov! (Ef 1, 3.7) Už nie sme otroci, ale synovia a dcéry! (porov. Gal 4,1-7)
Róbert Jáger, 2017
