Boh hovorí:
Iz 52,13–53,12
13 Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny. 14 Ako sa mnohí nad ním zhrozili – lebo bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí –, 15 tak rozoženie mnohé národy. Králi pred ním zatvoria ústa, lebo uvidia, o čom sa im nevravelo, a spoznajú, čo nikdy nepočuli.
Prorok hovorí:
1 Kto uveril, čo sme hlásali? A Pánovo rameno komu sa zjavilo? 2 Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka, sťa koreň z vyschnutej zeme. Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili. 3 Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. 4 A on niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. 5 Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili. 6 My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou. A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. 7 Týrali ho, on to ponížene znášal a neotvoril ústa; ako baránok vedený na zabitie, ako ovca, ktorá onemela pred strihačmi a neotvorila ústa. 8 Násilným súdom ho odstránili a kto sa bude starať o jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny žijúcich, pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý. 9 So zločincami ho pochovali, a hrob mal medzi boháčmi, hoci sa nedopustil neprávosti, ani lesť nebola v jeho ústach. 10 Pán dovolil zdrviť ho slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. 11 Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním.
Boh hovorí:
Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. 12 Preto mu dám ako podiel zástupy a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov; a on niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.
Na Veľký piatok sa nám odkrýva posledná, štvrtá časť úchvatného obrazu Pánovho služobníka, ako ho predstavuje Deutero-Izaiáš. Doteraz sme čítali o povolaní, „tréningu“ a poslaní služobníka. Jeho úlohou je obnoviť celý vyvolený Boží ľud a byť svetlom pre cudzie národy. Meno Izrael, ktorým ho oslovil sám Boh, len zvýrazňuje, že táto postava prekračuje rámec jednotlivca. Reprezentuje tých, ktorí uverili Bohu a rozhodli sa opustiť „pohodlie“ babylonského exilu, aby pomohli pri obnove Jeruzalema. Služobník narazil na odpor zo strany tých, ktorí boli Izraelitmi len podľa mena, ale správali sa opačne, a prešiel skúškou utrpenia, ale aj posilnením svojej viery v Božiu blízkosť.
Štvrtá pieseň odráža neúspech služobníkovej misie. Napriek všetkým prísľubom, ktoré odzneli a očakávaniam, ktoré z nich vyplývali, služobník zlyhal. Opovrhnutý (v3), prebodnutý (v5), týraný (v7), odsúdený, odstránený a na smrť ubitý (v8), pochovaný (v9). Alebo napokon predsa len úspešný? Izaiáš nás učí, že obnovenie Izraela a prinesenie svetla národom sa neuskutoční okázalým spôsobom. Preto treba po hrozivom opise utrpenia a smrti, ako sme ho práve uviedli, dať namiesto bodky čiarku a čítať ďalej. Rozprávač totiž vysvetľuje zmysel: My sme si ho nevážili a on pritom niesol naše neduhy. Pokladali sme ho za strestaného Bohom, ale jeho rany nás uzdravili. To je veľká lekcia v škole života; cesta obnovy vedie cez obetu seba.
Kto dokáže naplniť poslanie Pánovho služobníka a zástupným spôsobom prinesie obetu za iných? My kresťania vyznávame, že presne toto urobil v tajomstve svojho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania náš Pán Ježiš Kristus. On sa dokonale zhostil úlohy trpiaceho Božieho služobníka. Skloňme sa pred ním a učme sa od neho.
Foto: Yøe Kovalík
Pieseň: Golgota
Literatúra: Berges, U. Jesaja 49–54. Herder : Freiburg, Basel, Wien, 2015.
