22. nedeľa cez rok A – slovo k evanjeliu (Mt 16,21-27)

Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“

Mt 16,21-27

Petrovo dohováranie Ježišovi – „To sa ti nesmie stať!“ – obsahuje v sebe popretie Ježišovej cesty, ktorú ako Mesiáš musí prejsť. Veľmi dôležité je v tejto stati registrovať zápor, resp. popieranie. V súvislosti s predchádzajúcimi veršami to kontrastuje s potvrdzovaním. Predtým Peter potvrdí, kto je Ježiš. Potvrdí výnimočné postavenie a identitu majstra. Ako odpoveď na to Ježiš potvrdzuje novú identitu a výnimočné postavenie Petra. Do tohto potvrdenia však vstupuje Petrovo popretie, resp bránenie Ježišovi, aby začal napĺňať svoju mesiášsku identitu. Odpoveďou je Ježišovo popretie Petrovej výnimočnej identity, kedy už nie je skalou, na ktorej stavia svoju cirkev, ale pohoršením a prekážkou. Preto sa Ježiš takrečeno Petra zrieka a posiela ho preč spred svojich očí, pričom doslovne to znamená: „Choď za mňa“, čo dáva Petrovi nádej, že sa ešte môže naučiť niečo, čo doteraz nevedel.
V Ježišovom slove sa nachádza aj obsah jeho ďalšieho vzdelávania: má sa naučiť zmyslu pre Božie veci. Tomu sa však majú učiť všetci učeníci, a preto dostávajú prvú lekciu zmyslu pre Božie veci. „Zaprieť sám seba“ je prvou lekciou. Doslovne to znamená „povedať nie sebe“, pričom táto formulácia si vyžaduje odpoveď na otázku, komu teda povedať áno. Z textu je zrejmé, že tou osobou, ktorej máme povedať áno a nechať si ňou transformovať život a pohľad na všetky hodnoty je Ježiš. Jemu treba povedať áno a sebe nie. On totiž má zmysel pre Božie veci a tou Božou vecou par excellence je znovunájdený život.
Ide tu teda nie o samoúčelné trýznenie sa, ako to niektorí chápali, ale o nasledovanie Krista, aj vtedy, ak to na prvý pohľad vedie k strate toho najcennejšieho, k strate vlastného života. To je bod, pri ktorom sa aj my musíme pokorne podriadiť Ježišovmu úsudku, že nemáme zmysel pre Božie veci, len pre ľudské, a preto nám nezaškodí postaviť sa pokorne s Petrom za Ježiša a pozerať mu ponad plecia smerom k Jeruzalemu.

Štefan Novotný, 30.8.2014