23. nedeľa rok C – slovo k prvému čítaniu (Múd 9,13-18)

knihy_mudrostKto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Alebo kto môže pochopiť, čo chce Pán? Nesmelé sú totiž myšlienky smrteľníkov a naše plány neisté. Lebo dušu zaťažuje krehké telo a pozemský príbytok ťaží myseľ mnohými starosťami. My ťažko chápeme veci na zemi, s námahou nájdeme, čo je na dosah. Kto by teda vyskúmal, čo je na nebi? Kto by poznal tvoju vôľu, keby si mu ty nedal múdrosť a nezoslal z výšin svojho ducha svätého? Len tak sa vyrovnali cesty ľudí na zemi, len tak sa ľudia dozvedeli, čo sa páči tebe; teda múdrosť ich zachránila.
(Múd 9, 13-18)

Kniha múdrosti bola podľa mienky biblistov napísaná v židovskej diaspore v Alexandrii, v 1. stor. pred Kristom. Svätopisec používa literárnu fikciu, hovorí ústami kráľa Šalamúna. Časovo sa spis nachádza veľmi blízko pred novozákonnými udalosťami. Hoci nebol prijatý do kánonu židovského Svätého písma, stal sa veľmi obľúbeným v prvotnej Cirkvi. Náš text je úryvkom zo Šalamúnovej modlitby, ktorý si od Boha prosí múdrosť, aby vládol spravodlivo.

Čítanie si môžeme rozdeliť na dve časti. Autor sa najprv dvoma rečníckymi otázkami pýta, kto môže poznať Božie úmysly a pochopiť, čo chce Pán. Predpokladá negatívnu odpoveď; nikto to nedokáže. Dokonca ide ešte ďalej, keď tvrdí, že človek ťažko pochopí pozemské veci, nieto ešte nebeské – Božie. Prekážkou je telo, ktoré zaťažuje dušu. V texte môžeme vidieť naznačenú ľudskú ohraničenosť a nepatrnosť (porov. Jób 4,19). Poznanie vlastných limitov má čitateľa viesť k pokore pred Bohom a úcte k životu. Dnes sa, žiaľ, s nárastom poznatkov o živote a okolitom svete táto pokora a úcta stráca.

V nasledujúcich veršoch sa objavujú znovu dve otázky. Prvá z nich je rečnícka, opäť očakávajúca negatívnu odpoveď; nikto nemôže vyskúmať, čo je na nebi (porov. Ž 115,16). Druhá sa obracia priamo na Boha, a prináša niečo nové, pozitívne. Človek môže poznať Božiu vôľu, no nie vlastnými silami. Boh mu daruje múdrosť a zosiela naňho svojho ducha svätého (Duch svätý tu nie je ako božská osoba, porov. Ž 51,13). Kým prvá časť viedla k uznaniu vlastných hraníc a k pokore, táto druhá pozýva k ešte väčšej pokore. Boh totiž túži, aby sme poznali jeho vôľu a umožňuje  nám spoznať ju. To nás robí výnimočnými v celom vesmíre. Múdry človek teda vie, čo (kto) ho robí takým výnimočným.

© Jozef Kohut, 9.9.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.