(5) Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, kráľa, ktorý bude múdro panovať a uskutoční právo a spravodlivosť na zemi. (6) Za jeho dní Júda dosiahne spásu a Izrael bude bývať v istote. A toto je meno, ktorým ho budú volať: „Pán je naša spravodlivosť.“ (7) Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď už nebudú vravieť: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,“ (8) ale: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín,“ kam som ich vyhnal, a budú bývať vo svojej krajine.
(Jer 23,5–8)
Základnou náboženskou skúsenosťou Izraela je vyslobodenie z egyptského otroctva. Izrael existuje iba vďaka tomu, že ho Boh zachránil pred zánikom v Egypte, vyviedol ho odtiaľ a daroval mu domov v krajine, ktorá „oplýva mliekom a medom“ (Ex 3,17). Táto skúsenosť sa preniesla do ustálenej formuly prísahy: „ako žije Pán“ s dodatkom „ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny“ (v. 7).
Východ z Egypta sa stáva silnou témou zoči-voči novej hrozbe, ktorou je babylonské zajatie. Nejde len o spoločenskú alebo politickú, ale aj o teologickú otázku. Je Boh dosť silný na to, aby aj dnes uskutočnil podobnú záchrannú akciu, aká sa stala v Egypte? Jeremiáš na aktuálnu situáciu hľadí s veľkou nádejou a ohlasuje dni, keď sa doplní zaužívaná podoba prísahy „ako žije Pán“ a ľudia sa nebudú odvolávať len na Boha, ktorý Izraelitov vyviedol (z Egypta), ale aj na Boha, ktorý ich priviedol zo severnej krajiny a zo všetkých krajín (v. 8).
Božie slovo nás pozýva zamyslieť sa. Je viera len spomienkou na udalosti, ktoré sa odohrali v dávnych legendárnych časoch? Alebo je Boh živý a pôsobí aj dnes? Čo by sme doplnili do slov prísahy zo svojho vlastného života? Ako žije Pán, ktorý… Nech sú tieto posledné adventné dni príležitosťou prehĺbiť sa vo viere. Všetkým prajem pokojný a požehnaný deň.
Foto: sr. Noemi.
