(13) Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa drží za ruku a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomôžem! (14) Nebojže sa, červíček Jakub, hŕstka Izraela, ja sám ti pomôžem,“ hovorí Pán a tvoj vykupiteľ Svätý Izraela. (15) Urobím z teba mláťačku, novú a ostrú, s mnohými zubami. Rozmlátiš a rozdrvíš vrchy, pahorky na plevy obrátiš. (16) Preveješ ich: vietor ich uchytí a víchrica rozpráši. Ty však zajasáš v Pánovi, tešiť sa budeš v Svätom Izraela. (17) Chudáci a bedári hľadajú vodu, a vody niet; jazyk im zosychá od smädu. Ja, Pán, ich vyslyším, ja, Boh Izraela, ich neopustím. (18) Na holých pahorkoch dám vytrysknúť riekam, uprostred údolí prameňom. Púšť zmením na jazero a vyprahnutú zem na pramene vôd. (19) Na púšti zasadím cédre, akácie, myrty a olivy, stepi vysadím jedľami, brestmi a cyprusmi, (20) aby videli a poznali, aby si uvedomili a pochopili, že to urobila Pánova ruka, že to stvoril Svätý Izraela.
(Iz 41,13–20)
Väčšinou sme sa už odmalička učili Desatoro: 1. Ja som Pán, tvoj Boh… Boh sa najprv predstavuje a potom hovorí, čo má alebo nemá človek robiť. Oproti skrátenej, katechetickej podobe Desatora, sa v biblickom texte Boh predstavuje bližšie: „Ja som Pán (Jahve), tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva…“ (Ex 20,2; Dt 5,6). Skôr než by Boh niečo od človeka žiadal, pripomína, čo preňho urobil. Vyslobodenie z otroctva a dar slobody nie je malá vec.
Dnešné čítanie z proroka Izaiáša sa začína slovami, ktoré nám jasne pripomenú Desatoro: „Ja som Pán, tvoj Boh“ (v. 13). Boh sa vzápätí predstavuje ako ten, kto drží za ruku (v. 13), čím sa chce vyjadriť blízkosť a Božia pomoc. Možno by sme čakali, že opäť bude nasledovať výpočet prikázaní, ktoré treba dodržiavať. Ale jediné prikázanie, ktoré zaznie, je: „Neboj sa!“ (v. 13). A keby sa nám nechcelo veriť, že toto je jediná vec, ktorú Boh žiada, tak zopakuje ešte raz: „Neboj sa!“ (v. 14).
Keď sa príliš sústredíme na svoje výkony, prestaneme vidieť, čo pre nás robí Boh. Potom bude viera ťažká a prikázania nesplniteľné. Život nám vyschne a stane sa z neho púšť. Boh nie je pasívny. Paradoxne z nepatrného červíka (v. 14) sa s Božou pomocou stane ostrá mláťačka (v. 15) a vyprahnutá krajina bude vďaka Božej aktivite bohatá na vlahu (vv. 17–18). No ani človek nezastáva nečinný; hľadanie vody (v. 17) je metaforou našej túžby po Bohu.
Nechajme Boha konať v našich životoch. Dajme mu priestor v týchto adventných dňoch. Potom bude aj naša snaha požehnaná. Pokojný deň všetkým.
Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
BERGES, U., Jesaja 40–48 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2008).
