Štvrtok po 1. adventnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Iz 26,1–6)

(1) V ten deň sa bude v judejskej krajine spievať táto pieseň: „Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime; Pán ho obohnal valom a hradbami. (2) Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud, ľud, ktorý zachováva vernosť. (3) Má ducha pevného; zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba. (4) Dúfajte v Pána stále, lebo Pán je skala naveky. (5) Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách, ponížil neprístupné mesto; ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. (6) Šliape po ňom noha, nohy chudobných, kroky bedárov.“

(Iz 26,1–6)

Prvá biblická zmienka o meste nie je pozitívna. V Knihe Genezis čítame, ako sa ľudia rozhodli vzdialiť od raja a postaviť si pre seba mesto a vežu (Gn 11,4). Tu sa chceli „opevniť“ pred Bohom. Úlohou mestských hradieb je chrániť obyvateľov, ale nie je dobré, keď si obyvatelia povedia, že do svojho mesta nevpustia nikoho, ani samého Boha. A to je presne problém Babylonu. Navyše Babylonská veža je vlastne umelo vytvorenou náhradou neba. Nebo ani raj nie je výtvor človeka a každý pokus opevniť sa pred Bohom a vyrobiť si vlastný raj sa nutne skončí katastrofou.

Posledná biblická zmienka o meste je naopak veľmi pozitívna. V Knihe Zjavenia apoštola Jána čítame, ako od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem (Zjv 21,2.9n). Boh takýmto kreatívnym spôsobom odpovedá na ľudský útek. Sväté mesto ide ľuďom oproti. Prichádza zhora a teda nie je ľudským výtvorom. Je to ozajstný raj darovaný Bohom a je v ňom prekonané skrývanie sa človeka pred svojím Stvoriteľom a Spasiteľom. Nie je v ňom bolesť ani noc a všetko v ňom je žiarivé a priezračne číre. Boh tu má trón a prebýva so svojím ľudom a ľudia s ním.

Aj prorok Izaiáš v dnešnom úryvku porovnáva dve mestá; pevné mesto (v. 1) a neprístupné mesto (v. 5). Prvé je zabezpečené valom a hradbami. Hoci v pôvodnom hebrejskom texte chýba, že staviteľom mestského opevnenia je Boh, náš preklad to správne dopĺňa z kontextu. Boh robí mesto bezpečným, podobne ako to bolo s Noemovou archou. Druhé mesto je ponížené a v ruinách. Stálo na výšinách a svojimi obyvateľmi bolo považované za neprístupné a teda nedobytné. Postoj pýchy a nadradenosti spôsobil jeho pád.

Nazaret a ešte menší Betlehem sú miestami, kde sa uskutočnila Božia spása/záchrana, pretože v nich ľudia ako my dali priestor Bohu a neohradili sa pred ním. Dávajme mu priestor aj my, aby nám doprial pokoj a nádej. Vyprosujem vám požehnaný adventný deň.

Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra:
BEUKEN, W., Jesaja 13–27 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2007).
HELLER, J., Hlubinné vrty: Rozbory biblických statí a pojmů (Praha 2008).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *