(1) Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne, (2) zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne. Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu a Sárona. Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha. (3) Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. (4) Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“ (5) Vtedy roztvoria oči slepí (6) a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne. Lebo na púšti vyrazí voda, potoky na pustatine. (7) Vyprahnutá zem sa zmení na jazero a žíznivá pôda na pramene vôd. Na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, vyrastie tŕstie a sítie. (8) Bude tam chodník, cesta; svätou cestou sa bude volať a nečistý po nej neprejde. A bude to cesta priama, takže ani hlúpi na nej nezblúdia. (9) Nebude tam lev, a dravá zver na ňu nevkročí, ani chýru o nej nebude; len vykúpení budú chodiť po nej. (10) A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom vojdú na Sion. Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.
(Iz 35,1–10)
Púšť má veľmi ďaleko od toho, aby bola miestom, kde sa darí životu. Prorok Izaiáš však v našom dnešnom úryvku píše o púšti, ktorá plesá, kvitne a kričí od radosti (v. 1). Táto zvláštna púšť nielen sama prekvitá, ale navyše pôsobí regeneračne na ľudí. Tí, ktorým ochabli ruky a podlamujú sa im kolená, zakúšajú fyzické povzbudenie (v. 3) a ustráchaní sa osviežia duchovne (v. 4). Napriek všetkým pozitívnym účinkom premenená púšť nie je rajskou záhradou – cieľovou destináciou, kde by sa mal človek usadiť natrvalo.
Púšť v sebe skrýva cestu, ktorá pozýva vyjsť z nej von. Táto cesta má svoj názov; volá sa svätá cesta (v. 8). Výstižnejšie by sme ju mohli nazvať „cesta svätosti“, či „cesta posväcovania“. Ona sama ešte stále nie je cieľom, ale vedie k nemu. Tí, ktorých sa Boh ujal a vykúpil, vedia, že po nej dôjdu až na vrch Sion (v. 9–10), kde sa nachádza Božia svätyňa. Preto sa cesta môže volať ešte aj „cestou (do) svätyne“. Až tu sa nachádza cieľ. Všetko doterajšie – zázrak premenenia prírody aj cesta púšťou – je podriadené a smeruje k Bohu.
Adventné obdobie, ktoré aktuálne prežívame, môže byť tiež radostnou púšťou s terapeutickým efektom. Prosme Boha o chuť kráčať po adventnej ceste. Nech všetci pookrejeme na tele aj na duši. A keď prídeme do Betlehemskej svätyne skloňme sa pred dieťaťom, v ktorom sa spĺňa Izaiášovo proroctvo. Všetkým prajem požehnaný deň.
V archíve našej stránky nájdete staršie zamyslenia k dnešnému úryvku z Izaiáša:
rok 2013 rok 2019 rok 2021
Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra: BEUKEN, W., Jesaja 28–39 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2010).
