3. adventná nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 35,1-10)

1 Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť. 2 Ako narcis vykvitne, zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne. Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu a Sarona. Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha. 3 Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. 4 Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“ 5 Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. 6 Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne. 10 A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom vojdú na Sion. Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.

(Iz 35,1-6b.10)

Latinské slovo adventus, od ktorého je odvodený názov aktuálneho liturgického obdobia, znamená príchod. Myslí sa samozrejme na Pánov príchod. A to je aj centrálne posolstvo starozákonného čítania na tretiu adventnú nedeľu. Boh sám príde a spasí vás, ohlasuje prorok Izaiáš. Text, hlavne vo svojej druhej časti, ukazuje, že spása sa týka všetkého, čo je ľudské. Boh chce prísť do našej slepoty, hluchoty, nemoty a do všetkého, čo nás paralyzuje.

Rozmer telesnosti, ktorý je pre Bibliu dôležitý od jej prvých stránok, sa Ježišovým vtelením ešte viac podčiarkol. Zaoberá sa ním aj Izaiáš. Pre nás čitateľov je tu výzva posilňovať ruky zoslabnuté a upevňovať chvejúce sa kolená. (Iz 35,3) Koľkokrát sa to robí naopak, keď iných namiesto povzbudenia znechucujeme – oberáme ich o chuť do života?!? Kiež sa nám podarí zachytiť závan Ducha – ducha radosti, ktorý tajomstvo Vtelenia Božieho Syna približuje našej dobe a konkrétnym životným okolnostiam. A nech aj naším pričinením ustupuje bôľ a vzdychanie a vzrastá radosť.

Jozef Kohut 14. 12. 2019
foto: Wikimedia