23. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Iz 35,4–7b)

(4) Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“ (5) Vtedy roztvoria oči slepí a (6) uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne. (7ab) Lebo na púšti vyrazí voda, potoky na pustatine. Vyprahnutá zem sa zmení na jazero a žíznivá pôda na pramene vôd.

Iz 35,4–7b
Audionahrávka zamyslenia…

Svätý Hieronym bol veľký učenec, ktorého pápež Damaz na konci 4. stor. poveril úlohou revidovať staršie latinské preklady biblických kníh. Začal evanjeliami a pokračoval Knihou žalmov. Veľkou pomocou mu boli grécke rukopisy. Po pápežovej smrti opustil Rím a usadil sa v Betleheme. Tu došlo k podstatnej zmene. Hieronym sa rozhodol, že nebude len jednoducho vylepšovať dostupný latinský text, ale pokúsi sa o nové preklady. Novinkou bolo aj to, že pri starozákonných knihách vychádzal z hebrejskej predlohy. Tak sa postupne sformovalo monumentálne dielo, ktoré dnes poznáme pod menom Vulgáta.

Je to práve jeden zo štyroch cirkevných otcov západu – Hieronym, kto nazýva Izaiáša nie len prorokom, ale aj evanjelistom Starého zákona. Vychádza pri tom zo skúsenosti, že kresťanský čitateľ v Izaiášovom spise opakovane nachádza poukazy na Ježiša Krista. Čosi Ježišovo, evanjeliové a radostné presvitá aj z nášho krátkeho nedeľného úryvku. Čítanie je plné slov povzbudenia a útechy. Slepí, hluchí, chromí aj nemí získavajú nádej na uzdravenie (vv. 5–6). Pozitívna zmena sa nedotkne len človeka, ale aj krajiny; na mieste, kde vládlo sucho, bude hojnosť vlahy (v. 7). Posolstvo Písma bude ešte jasnejšie, keď vezmeme do úvahy kontext.

Biblisti si všimli, že celá 35. kapitola, z ktorej si dnes čítame, vytvára kontrast s predchádzajúcou staťou (Blenkinsopp, 456). V nej sa opisuje ekologická katastrofa (34,9), ktorá premení susedné Edomsko na neobývateľné pre človeka (34,12) a stane sa z neho zanedbaná a nebezpečná divočina (34,13.14). Na druhej strane sa pestrými farbami vykresľuje oživenie vyschnutej Júdskej zeme. Edomsko tu predstavuje ukážkový príklad nepriateľa, ktorý utláča Boží ľud (Roberts, 441), ale nedosiahne svoj cieľ. Izaiáš podáva proroctvo o budúcej spáse Siona a jasne poukazuje na prameň nádeje: „Hľa, váš Boh“ (v. 4). Hybnou silou obnovy je Božia prítomnosť.

Naše čítanie v sebe skrýva dve skupiny ľudí. Hovorí sa tu o malomyseľných (v. 4). Hebrejský text vyjadruje, že sú to tí, ktorým sa ponáhľa srdce; t. j. od strachu im bije rýchlejšie. Ale spolu s nimi sú tu ešte iní, ktorých prorok vyzýva, aby týchto ustráchaných oslovili a ohlásili im posolstvo o záchrane. Títo bližšie nešpecifikovaní ľudia vnímajú Boha, vidia ho a rátajú s ním, preto k rovnakej skúsenosti môžu privádzať aj ostatných. Hoci sa zdá sa, že úlohy sú vymedzené a deliaca čiara prechádza pomedzi uvedené skupiny, predsa to v živote nebýva také jednoduché. Občas na každého doľahne strach a potrebuje dodať odvahu.

Dnes, keď sa zdá, že svet je jedna veľká Bohom opustená divočina, môžeme nanovo počúvať evanjelium podľa Izaiáša a nechať sa ním posmeliť. Prehlbujme sa vo viere, ktorú inými slovami vyznáva Jánova Apokalypsa, že „Kráľovstvo tohoto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného…“ (Zjv 11,15). Všetkým prajem požehnanú prvú septembrovú nedeľu.

Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 1–39 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIX.
ROBERTS, J. J. M., First Isaiah: A Commentary (Hermeneia; Minneapolis, MN 2015).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.