32. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (2 Mach 7,1–2.9–14)

(1) Zatkli sedem bratov aj ich matku. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, a tak ich chcel donútiť jesť zakázané bravčové mäso. (2) Tu jeden z nich vstal a ako prvý v mene ostatných povedal: „Čo chceš zistiť a čo sa chceš od nás dozvedieť? Hotoví sme radšej zomrieť ako prestúpiť zákony otcov.“ (9) A druhý, keď už dodychoval, zvolal: „Ty zloduch, berieš nám tento časný život, ale kráľ sveta nás vzkriesi k večnému životu, lebo pre jeho zákony umierame.“ (10) Po ňom týrali tretieho. Keď mu kázali vyplaziť jazyk, hneď to urobil. (11) Potom smelo vystrel ruky a neohrozene povedal: „Z neba som ich dostal a kvôli Božím zákonom nimi pohŕdam, lebo dúfam, že ich od Boha znova dostanem.“ (12) Sám kráľ a jeho družina žasli nad duchovnou silou mladíka, ktorý ukrutné muky nepokladal za nič. (13) Keď dokonal, rovnako mučili a týrali štvrtého, (14) ktorý krátko pred smrťou povedal: „Ľahko je zomrieť pod ľudským násilím, keď môžeme s nádejou očakávať, že nás Boh znova vzkriesi; ale pre teba nebude vzkriesenie k životu.“

(2 Mach 7,1–2.9–14)

Niekedy sú hrdinami ľudia, od ktorých by sme to nikdy nečakali. Tak je to aj v našom úryvku z Druhej knihy Machabejcov. Božie slovo nás prenáša do obdobia prenasledovania Židov v 2. stor. pred Kristom. Napriek tomu, že spoločnosť je vyslovene patriarchálna, hlavnou hrdinkou a pozitívnou postavou je žena, mama siedmich synov. Čitateľ Písma nie je veľmi prekvapený, pretože pozná viaceré pozoruhodné biblické ženy. Spomeňme len niektoré: Tamar (Gn 38); sudkyňa Debora (Sdc 4–5); Nábalova manželka Abigail (1 Sam 25). Kto by okrem nich nepoznal aj Rút, Juditu alebo Ester?!?

Žena z nášho čítania nemá uvedené meno. V celom rozprávaní sa nikde nespomína ani jej manžel – otec siedmich synov –, čo je veľmi nezvyčajné. Zdá sa, že pozemský otec ustupuje do úzadia, aby vynikol „súboj o otcovstvo“ medzi dvomi kráľmi. Prvý kráľ (vv. 1.12) je Antiochus, ktorý kvôli svojej krutosti oprávnene dostáva nálepku zloduch (v. 9). Druhý kráľ, ktorého vláda sa rozprestiera na celý svet (v. 9) je Boh. Kým jeden dokáže život iba zničiť, druhý dokáže zničený život obnoviť, vrátiť mŕtve do života, vzkriesiť. Jednoduchá žena spolu so svojimi deťmi sa zoči-voči utrpeniu a hroziacej smrti zachová hrdinsky a tým sa prihlási k otcovstvu Boha.

Sila ženy a jej synov nespočíva v peniazoch, konexiách alebo postavení. Tí, ktorí sa z ľudského pohľadu zdajú byť slabí, sú silní v Bohu. Verné dodržiavanie Božieho práva a jeho spravodlivosti nevedie do ničoty, ale do života samotného. Vzťah s Bohom je tým životom, ktorý presahuje smrť. (Ratzinger, 62–63). Sväté písmo tak už pred Ježišom Kristom ústami mučených bratov a ich matky formuluje vieru vo večný život a vo vzkriesenie mŕtvych. Ježiš Kristus túto vieru potvrdil svojím umučením, smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním.

Tešme sa aj dnes, že Ježiš je živý Boh. Oslávme jeho zmŕtvychvstanie a nech rastie naša viera, nádej a láska. Všetkým prajem požehnanú novembrovú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník: od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).
RATZINGER, J., Eschatologie. Smrt a věčný život (Brno 2004).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.