31. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Múd 11,22–12,2)

Pane, (11,22) celý svet je pred tebou sťa prášok na váhe,
ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.
(23) Ale zmilúvaš sa nad všetkými, veď všetko môžeš,
a prehliadaš hriechy ľudí, aby sa kajali.
(24) Lebo miluješ všetko, čo je,
a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril,
lebo keby si bol niečím pohrdol, nebol by si to stvoril.
(25) A ako by mohlo niečo trvať, keby si ty nechcel?
Alebo ako by sa mohlo zachovať, čo by si ty nepovolal k bytiu?
(26) Ale ty sa zľutúvaš nad všetkým, lebo je to tvoje, Pane, ktorý miluješ to, čo žije.
(12,1) Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom,
(2) a preto pomaly karháš tých, čo pochybia,
a tých, čo zhrešia, napomínaš a naprávaš,
aby zanechali zlo a verili v teba, Pane.

(Múd 11,22–12,2)

Je potrebné pripomínať Bohu, že je veľký a všetko môže, že miluje a zľutúva sa? Pravdepodobne by sme povedali, že nie. Predstava Boha ako senilného deduška, ktorý sedí na mráčiku a pozerá sa dole na zem, je Svätému písmu cudzia. Hoci je Božia pamäť vo výbornej kondícii, predsa sa svätopisec podľa dnešného úryvku v modlitbe odvoláva u Pána Boha na jeho veľkosť, všemohúcnosť, lásku a zľutovanie. Dávny autor, jeho súčasníci, ale aj my, čo otvárame stránky Biblie dnes, rovnako túžime zakúsiť Božie pôsobenie vo svojich životoch.

Pútnici vedia čosi o tom, ako ťaží každý gram v ruksaku, ktorý je navyše. Ťarcha osobných problémov býva omnoho väčšia; a spoločenské problémy nemusíme ani spomínať. Do toho zaznieva tichý ale odhodlaný hlas Písma, že celý svet (gr. kosmos) je v porovnaní s Bohom úplne nepatrný. Dokonca je taký drobný, že by nedokázal pohnúť ukazovateľom na váhe (v. 22a). Viera ako osobný vzťah s Bohom nevyrieši automaticky všetky naše trápenia, ale dáva nám spoznať toho, komu ich môžeme odovzdať, lebo je väčší než ony. Boh nás zároveň cez svoje slovo pozýva pozrieť sa na život, svet a ich problémy z jeho perspektívy.

Boží pohľad je pohľadom toho, o kom hovoríme, že je Pán. On je Pán nad stvoreným svetom. Na označenie Božieho panovania nad stvorenstvom používa autor Knihy múdrosti grécky výraz Despota. Ak nám toto slovo v spojení s Bohom znie cudzo, všimnime si, že v našom čítaní ho nachádzame hneď vedľa slova, ktoré hovorí, že tento Pán miluje všetko, čo existuje (v. 26). Boh je Pánom aj vo vzťahu k ľuďom. Tu však grécky text nepoužíva pojem Despota, ale Kyrios. Poznáme ho napríklad z bohoslužieb, keď pri úkone kajúcnosti voláme: „Kyrie eleison. Christe eleison. Kyrie eleison.“ V našom čítaní ho nájdeme v závere: „pomaly karháš… napomínaš a naprávaš, Pane (Kyrie)“ (v. 2).

Boh je veľký a silný Pán, je Despota aj Kyrios, ale jeho sila nie je ničivá, pretože je to sila lásky. Chce zachovať to čo je dobré a obnoviť, to čo je slabé a hriešne. Na konci nášho čítania si môžeme všimnúť ešte jednu vec. Protiváhou zla je viera; Boh chce aby sme zanechali zlo a verili v neho. Omšová liturgia odráža túto myšlienku, keď pred prijímaním prosíme Pána Ježiša Krista, nech nehľadí na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi. Osobná viera kresťana dostáva svoju silu v spojení s vierou celého spoločenstva veriacich a preto sa nikto nemusí báť, že by jeho viera bola pred Bohom príliš slabá alebo malá. Stačí, aby bola úprimná.

Nech nám všetkým dá Pán Boh zakúsiť svoju veľkosť a lásku. A prajem vám požehnanú nedeľu.

Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník: od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).
Septuaginta deutsch: Erläuterungen und Kommentare II (Stuttgart 2011).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.