34. nedeľa C – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme – slovo k prvému čítaniu (2 Sam 5,1–3)

(1) Všetky izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: „Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo. (2) A už vtedy, keď bol naším kráľom Saul, ty si viedol Izrael do boja a z boja. A Pán ti povedal: ‚Ty budeš pásť môj ľud Izrael, ty budeš vodcom Izraela.‘“ (3) Prišli aj všetci starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid s nimi uzavrel zmluvu pred Pánom v Hebrone a oni pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.

(2 Sam 5,1–3)

Dnešné čítanie z Druhej Samuelovej knihy podáva záverečnú scénu veľkého príbehu, ktorému by sme mohli dať názov „Vzostup Dávida“. Mladý prehliadnutý pastierik, ktorý ani nie je prítomný, keď Samuel ide v Betleheme spolu s Izaim a jeho synmi priniesť obetu (1 Sam 16,11), sa po istom čase ujíma vlády najprv nad Júdskom (2 Sam 2,4) a napokon sa podľa nášho úryvku stáva kráľom aj nad severnými izraelskými kmeňmi. Cieľom autora je viac ako len informovať, že Dávid sa stal kráľom. Chce nám ukázať, ako sa to stalo.

Dávid od začiatku nejaví prehnané mocenské ambície, ani nevyvíja prílišnú iniciatívu. Sú to iní, ktorí ho posúvajú vyššie; prorok Samuel, ďalej samotný Saul a jeho syn Jonatán, Michol a ďalší. Za kráľa si ho v prvom prípade vyberú a pomažú mužovia Júdska (2 Sam 2,4) a v druhom starší Izraela (2 Sam 5,3). Hoci sa Dávid nešplhá nahor bezohľadne po chrbtoch iných, predsa nie je úplne nečinnou bábkou v rukách svojho okolia. Zodpovedne prijíma výzvy života. Hlbší pohľad ukazuje, že za Dávidovým postupom je Boh, ktorý si ho vyvolil a sprevádzal.

Zastavme sa ešte raz pri akte pomazania, ktorý je len stručne spomenutý, ale ponúka nám priestor na zamyslenie. Formulácia je zaujímavá: „oni pomazali Dávida za kráľa“ (v. 3). V úvode sme čítali, že „všetky izraelské kmene“ (v. 1) si vybrali Dávida. Rozhodli sa pre Dávidovu cestu, ktorá bola bez prílišných mocenských nárokov. Koho sme pomazali za svojho kráľa my? Slová o kráľoch možno znejú nemoderne, ale každý človek dáva svojmu životu isté smerovanie. My môžeme dať svojmu životu Ježišovo smerovanie.

Posledná nedeľa v liturgickom roku je slávnosťou Krista Kráľa. Úplný názov je trochu dlhší – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. To prvé slovo je veľmi pekné, pretože vyjadruje vzťah. Spojiť svoj život s Ježišom znamená spojiť ho s niekým, kto nás nechce manipulovať, využívať ani ovládať. On nás z týchto zlých vecí zachraňuje svojou vernou láskou. Prajem všetkým cteným čitateľkám a čitateľom radosť z toho, že Ježiš je NÁŠ a my sme JEHO. Tešme sa, že patríme k sebe, lebo on si vybral nás a my sme si vybrali jeho.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: MCCARTER, P. K., JR, II Samuel (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) IX.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.