30. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Sir 35,15b–17.20–21)

(15b) Pán je sudca a pred ním sláva osoby nič neznamená. (16) Nedáva prednosť nikomu pred chudobným, vypočuje modlitbu ukrivdeného. (17) Neopovrhne prosbami siroty ani vdovou, keď vylieva svoj bôľ. (20) Kto sa korí Bohu, bude láskavo prijatý a jeho prosba vystúpi k oblakom. (21) Modlitba pokorného prenikne oblaky a nebude spokojná, kým ta nedôjde. Nevzdiali sa, kým Najvyšší nezhliadne a spravodlivý sudca nevynesie rozsudok.

(Sir 35,15b–17.20–21)

Minulú nedeľu sme v evanjeliu čítali lukášovské podobenstvo o arogantnom a lenivom sudcovi a o vytrvalej vdove (Lk 18,1–8). Ježiš nás v ňom učí, že hoci pred Bohom nemáme automatický nárok na nič, predsa naše modlitby majú uňho šancu, keď sa predčasne nevzdáme (Mrázek, 124–125). Väčším darom ako vypočutie modlitby, je však pre toho, kto prosí, skutočnosť, že vstupuje do spoločenstva s Bohom (Fausti, 618).

Prvok vytrvalosti v modlitbe pozná aj náš dnešný úryvok zo Sirachovca. Je tu predstavená modlitba, ktorá nebude spokojná, kým nedôjde k Bohu do neba (v. 21). Slová modlitby, ktoré vysloví pokorný človek, začínajú žiť vlastným životom. Stávajú sa poslom, ktorého úlohou je doručiť dôležitú správu. V slovenskom preklade sa síce hovorí o spokojnej modlitbe, ale grécky text používa výraz para-kaleō (pri-volávať), ktorého prenesený význam je utešovať. Nášho modlitbového posla poteší jedine stretnutie s Bohom. Voľne môžeme povedať tiež, že modliaceho sa človeka uteší iba Boh. A tu sme vlastne opäť pri vzťahu s Bohom.

Vo viere často zdôrazňujeme našu vlastnú aktivitu, ktorou chceme dosiahnuť Boha. Patria sem všetky modlitby, obety aj dobré skutky. Sirachovec nám v dnešnom čítaní odkrýva, čo Boh robí zo svojej strany – prijíma človeka s láskavosťou (v. 20) Grécke slovíčko eudokia, ktoré sa skrýva za láskavosťou, v sebe nesie rozmer dobromyseľnosti, náklonnosti, dokonca zaľúbenia. Boh nám dáva spoznať svoju eudokiu predovšetkým voči chudobným a ukrivdeným (v. 16), sirotám a vdovám (v. 17). To sú ľudia, ktorí pre svoj nízky spoločenský status zakusovali málo láskavosti od okolia, ale Boh má v nich mimoriadne zaľúbenie.

Sme radi, keď sa k nám iní správajú láskavo. O to krajšie je prežívanie Božej láskavosti. Nechajme sa ňou zahrnúť a buďme jej nositeľmi, tam kde chýba. Všetkým prajem požehnanú nedeľu.

Staršie zamyslenie k aktuálnemu čítaniu nájdete v archíve našej stránky.

Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
FAUSTI, S., Nad evangeliem podle Lukáše (Praha 2011).
MRÁZEK, J., Lukášovská podobenství (Jihlava 2007).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník: od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.