Milovaní, (3,22) od Boha dostaneme všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. (23) A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. (24) Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal. (4,1) Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. (2) Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. (3) Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. (4) Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. (5) Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. (6) My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.
(1 Jn 3,22–4,6)
Dnešný úryvok z Prvého Jánovho listu sa začína smelým tvrdením, že od Boha dostaneme všetko, o čo ho budeme prosiť (v. 22). Nemusí to byť až také prekvapujúce, pretože sme od neho dostali všetko už vtedy, keď nám dal seba vo svojom Synovi, ktorý sa stal človekom. Dobrá správa je, že Božie sebadarovanie sa nezaseklo v dávnej minulosti a neobmedzuje sa na oblasť Svätej zeme. Pokračuje ďalej a povzbudzuje generácie veriacich po celom svete, aby s dôverou (v. 21) prosili o čokoľvek toho, ktorý je Láska sama.
Pieseň piesní ukazuje, že lásku nedokáže vyvážiť žiaden majetok a kto to nechápe, získa akurát tak opovrhnutie (Pies 8,7). Láska sa neuspokojí s ničím menším, než je láska. Boh predpisuje vzájomnú lásku dokonca ako prikázanie (v. 23). Možno sa pýtame, či sa dá príkazom dosiahnuť, aby mal niekto rád iných ľudí. Autor listu nemá na mysli nariadenie uložené zvonku, ktorému sa musíme podriadiť, či chceme alebo nie. Vzájomná kresťanská láska je odpoveďou vo veľkom dialógu lásky. Vychádza z vnútra, zo skúsenosti, že sme milovaní Bohom.
Prikázanie lásky je nerozlučne spojené s prikázaním viery. Sú to dve strany tej istej mince. Viera je dokonca o krôčik pred láskou. Ale všimnime si prečo a aká viera. Ide o vieru v Ježišovo meno (v. 23). Podľa semitského chápania meno reprezentovalo osobu a poznať meno znamenalo mať prístup k sile danej osoby. Ježiš prišiel v mene svojho Otca (Jn 5,43; 12,13) a konal v Božej sile. Vierou v Ježišovo meno sa na nás prenáša jeho sila (Brown, 302–303). Silou Božieho Syna spoznávame v druhých Božie deti a súčasne svojich bratov a sestry.
Vidieť v druhom človeku svojho brata a sestru je niekedy poriadna výzva. Často na seba narážame, konkurujeme si alebo sa nechápeme. Tešme sa Duchu Svätému (v. 24), tomu väčšiemu, ktorý je v nás (v. 4) a dovoľme mu, aby v nás denne aktualizoval vieru a lásku. Nech Pán Boh vypočuje vaše prosby nie len teraz vo Vianočnom období, ale po celý rok. Prosím, modlite sa aj za mňa a ja sa modlím za vás.
Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra: BROWN, R. E., The Epistles of John (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXX.
