Veľkonočný pondelok – slovo k prvému čítaniu (Sk 2,14.22–33)

V deň Turíc 14 vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 22 Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. 25 Veď Dávid o ňom hovorí:

‚Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26 Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘

29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31 videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32 Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.“

Sk 2,14.22–33

Počas celej Veľkonočnej oktávy máme v liturgii prvé čítanie zo Skutkov apoštolov. Vieme, že vôbec nejde o všetkých apoštolov, ani o úplný výpočet toho, čo po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení robili. Skutky neprinášajú opis hrdinského života slávnych osobností, ako to bolo zvykom v helénskej kultúre. Taliansky biblista Massimo Grilli hovorí, že ide o svedectvo: Svedkovia Ježiša, Spasiteľa, vydávajú svedectvo Slovu (Grilli, 8). Božie slovo cestuje z Jeruzalema cez Judeu a Samáriu až do Ríma. My môžeme dodať, že cesta Slova sa neskončila v Ríme, ale pokračovala až k nám, do našej doby a do našich domovov.

Slovo sa šíri priestorom aj časom a dnešné čítanie nám ukazuje, že jeho korene siahajú do hlbokej minulosti. Starozákonný Žalm 16, ktorého časť Peter cituje vo svojej reči v deň Turíc, hovorí nádherne o tom, čo prináša človeku život v Božej prítomnosti: stabilitu, radosť, nádej, a aj ochranu tvárou v tvár smrti. Ale prečo to Peter hovorí? On tu nedokazuje, že Ježiš vstal z mŕtvych, to sa dokázať nedá. Je to tajomstvo, do ktorého môžeme jedine vstúpiť a skloniť sa. Peter nám slovami žalmu poodhaľuje Ježišov „vnútorný profil“ (Fausti, 103), maľuje Ježišov životopis. Vo svojej najhlbšej podstate je Ježiš vždy zameraný na Boha, a toto spoločenstvo s Bohom prekonáva aj účinky smrti.

Ježišovo zmŕtvychvstanie a dar Ducha umožnili kresťanom čítať Sväté písmo novými očami. Sám Boh im odhaľuje význam toho, čo bolo v minulosti napísané. Peter smelo predstavuje Dávida ako proroka, hoci nikde v Písme sa takto nenazýva. A slová žalmu, ktoré sa doteraz zvykli aplikovať na Dávida, pokojne prenáša na Ježiša. Dávidov potomok, ten prisľúbený mesiáš, je vlastne Ježiš. Tu sa pre židovských poslucháčov koriguje obraz očakávaného mesiáša; nie len, že neprišiel ako kráľ s vojskom, aby si podmanil všetko; ale zakúsil slabosť, smrť a navonok zlyhal.

Mnoho vecí sa nám nemusí podariť. Všeličo býva nad naše sily. Opakujú sa naše pády. V týchto situáciách je Ježiš blízko, sám si zvolil cestu až na dno. Ale spolu s ním píšme svoj životopis a tvorme vnútorný profil podľa slov žalmu: Pána mám vždy pred očami… A nech nám on ukazuje cestu života.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Lamačské chvály – Verný si
Literatúra:
Fausti, S. Skutky apoštolů 1. Paulínky : Praha, 2017.
Grilli, M. Skutky apoštolov, cesta Slova. KBD : Ružomberok, 2016.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.