Človek si myslí o sebe, že je ten najdôležitejší na svete pre svoj okruh ľudí. Ale nemusí to tak byť a sklamanie plynúce zo zistenia tejto skutočnosti môže byť veľmi veľké. Tak to bolo aj v dnešnom podobenstve, kedy boli popredné miesta určené pre iných ľudí ako si niektorí namýšľali. Ježiš nám chce povedať, že nie je dôležité postavenie človeka a jeho dočasné funkcie, ale srdce človeka. Mnohí ľudia dnes majú vysoké postavenie a myslia si o sebe veľmi veľa. Ale pritom zabúdajú na to, že či s postavením alebo bez, môže prísť neľahký kríž v akejkoľvek podobe, ktorí ich môže pokoriť. Preto nemá zmyslel upriamovať svoju pozornosť na svoj status, postavenie, dosiahnuté vzdelanie. V krátkom okamihu to môže byť posledná vec, ktorá bude pre človeka dôležitá. Často človek pripisuje význam a dôležitosť aj odmene za to, čo vykonal alebo urobil. Nezabúdajme, že pokorní ľudia ďakujú a preto vďačnosť je typická pre pokorných ľudí. Avšak čakať zakaždým iba odmenu a niekedy aj neprimeranú, je veľmi nesprávne. Pretože keď my vyžadujeme za všetkým neprimeranú odmenu, aká odmena sa bude vyžadovať od nás, keď budeme potrebovať pomoc? Život nie je iba o tom, že za nami prichádzajú ľudia a potrebujú pomoc, ale aj o tom, že aj my ju raz budeme potrebovať. Ako sa budeme správať my, tak sa ľudia budú správať k nám. Skúsme sa znova zamyslieť nad našim konaním a prehodnotiť náš postoj vo svetle týchto skutočností.
© Jaroslava Kmecová, 20. 08. 2016
