1. adventná nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 2,1–5)

1 Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme. 2 Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy, 3 prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Lebo zo Siona vzíde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo. 4 On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. 5 Hor‘ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!
(Iz 2,1–5)

Počas adventných nedieľ v liturgickom roku A sa číta prvé čítanie výlučne z proroka Izaiáša (na rozdiel od roku C, kedy sa Izaiáš nečíta vôbec). Už samotné meno Izaiáš – Boh spasí – poukazuje na obsah; ktorým je ohlasovanie Božej spásy. Rovnaký základ, ako meno Izaiáš majú aj mená Jozue – prvá kniha tzv. skorších prorokov podľa hebrejského kánona Biblie a Ozeáš – prvá kniha dvanástich Malých prorokov. M. Prudký ukazuje, že názov knihy má vzťah k hlavnej línii jej zvesti (Prudký, Obtížné oddíly Zadních proroků, s. 12). V prorokoch (nebiím) ide teda o spásu. Aj takýto pohľad na druhú časť Hebrejskej Biblie (nebiím) vyjadruje to, čo sa neskôr rozšíri na celý Starý i Nový zákon, keď sa Biblia číta ako kniha, ktorá podáva dejiny spásy.

Spása z Božej perspektívy je istá; ide o jeho dielo, ktoré sa prejaví na Jeruzaleme a na (pohanských) národoch. Naše čítanie totiž najprv venuje pozornosť národom. Tie budú prúdiť k vrchu s Pánovým domom. Zaujímavé je sloveso prúdiť, hebr. nhr, s ktorým súvisí slovo prúd/rieka, hebr. nahar. Aj v slovenskom preklade tu môžeme vidieť obraz národov ako rieky. No kým bežná rieka si hľadá spád, prúd národov stúpa nahor. Počas Adventu môžeme spoznať, že spása je predovšetkým dar Božej štedrosti. Môžeme ďakovať za jeho Syna, ktorý nás dvíha hore.

Spása z pozície Izraela je otvorená. Prvá kapitola knihy opisovala neveru a úbohosť ľudu. V texte, ktorý nasleduje bezprostredne po našej perikope, sa píše, že Boh zavrhol svoj ľud (2,6). No uprostred mnohých pochmúrnych vyjadrení sa ukazuje cesta aj pre Jakubov dom: kráčajme vo svetle Pánovom. Podľa Žalmistu je tým svetlom Pánovo slovo (Ž 119,105) a Izrael si ním má svietiť pod nohy. A to je ďalšia výzva Adventu – osvojiť si Božie slovo, počúvať, čo mi Boh hovorí, spoznávať Ježiša a tak pracovať na svojej spáse (Flp 2,12).

Jozef Kohut 30. 11. 2019
foto: Anna Hodovanecová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.