2. adventná nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 11,1–10)

1 Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. 2 A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania 3 a bázne pred Pánom. A bude mať záľubu v bázni pred Pánom. Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, 4 ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Zem udrie prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka. 5 Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. 6 Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. 7 Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, 8 dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. 9 Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria. 10 V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok.

(Iz 11, 1-10)

Dôležitá biblická téma je kráľovstvo. V  pôvodnom Božom pláne s  Izraelom nebolo (1 Sam 8), ale ako to vidíme v  prípade Mojžišovho prostredníctva medzi Bohom a Izraelom, aj ohľadne kráľovstva  Boh ustúpi vôli ľudu (porov. Inšpirácia a pravda Svätého písma, 12). Pri Sinaji ustanoví Mojžiša za prostredníka (Ex 20,18–21), hoci pôvodne sa chcel prihovárať svojmu ľudu priamo, a  neskôr poverí Samuela, aby ľudu pomazal kráľa, hoci jediným kráľom Izraela mal byť on sám. To je veľká teologická výpoveď o  Bohu. Boh sa adaptuje, mení svoje rozhodnutie, prispôsobuje sa. Advent a  Vianoce ukazujú, ako sa Boh skláňa k  nám ľuďom – až tak, že prichádza v  malom dieťati.

Dnešné čítanie z  Izaiáša vychádza zo situácie, kedy je monarchia v  hlbokej kríze a  dávidovský kráľovský rod v  troskách. Avšak Boh cez proroka predstavuje nového kráľa. Jeho meno sa neuvádza, a pomocou obrazu kmeňa/pňa stromu a  koreňov (11,1) sa poukazuje viac na odlišnosť ako podobnosť s  doterajšími vládcami. Budúceho vládcu charakterizuje, že na ňom spočinie Pánov duch. Podľa profesora Hellera (porov. Na čem mi záleží, s. 82–84), ktorý veľmi dobre vysvetľuje hebrejský text, múdrosť je tu vertikála a znamená žiť tak, ako sa to páči Bohu. Rozumnosť s  ňou súvisí a označuje schopnosť rozlišovať medzi dobrom a  zlom. Duch rady súvisí s  vnútorným stíšením v  modlitbe a  uschopňuje počuť Božie pokyny. Pod silou sa chápe hrdinská/bohatierska sila; kráľ nebude pozerať na svoj prospech, ale na víťazstvo Božej pravdy. Poznanie nestojí na intelekte, ale na skúsenosti; v  Biblii je to až intímne poznanie, ktoré začleňuje do Božej rodiny. Napokon bázeň znamená nerozhnevať toho, ktorý má rád mňa a  z  ktorého lásky žijem.

Náuka o  siedmich daroch Ducha Svätého vychádza z  textu proroka Izaiáša. Katechéza hovorí skôr o  dare než o  duchu múdrosti, rozumu, rady, sily… Ale pri slávení birmovania prosí biskup o  vyliatie Ducha Svätého zhodne s  Izaiášom:

„Všemohúci Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, ty si znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého týchto našich bratov a sestry a oslobodil si ich od hriechu. Otče, zošli na nich Ducha Svätého Obhajcu, udeľ im ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a naplň ich duchom bázne voči tebe. Skrze Krista, nášho Pána.“

(KKC 1299)

Čosi o  kráľovstve a  Duchu Svätom nám hovorí aj evanjelium dnešnej nedele (Mt 3,1–12). Ježiš je pomazaný Duchom Svätým, ale rozdáva ho a  ponára doňho aj svojich učeníkov. Nech jeho Duch na nás spočíva a  otvára nás pre porozumenie Písma, nie len dnes, ale počas ďalších dní Adventu aj celého Roka Božieho slova.

Jozef Kohut 7. 12. 2019

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *