Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“
(Lk 21,25-28.34-36)
Lukášova verzia Ježišovej eschatologickej reči v opise konca sveta využíva univerzálne znamenia. Delí ich do dvoch skupín: znamenia na nebi a znamenia na zemi. Tie na nebi sa budú týkať „vládcov“ času a priestoru, podľa ktorých sa riadil život starovekej spoločnosti od liturgie až po poľnohospodárstvo a cestovanie za obchodom. Znamenia na zemi zase ovplyvnia pohyb ľudí. Obraz rozbúreného mora evokoval v mysli starovekého človeka odstavenie najbežnejšej dopravy a obchodu i priame ohrozenie veľkých miest, ktoré boli zväčša na pobreží. Lukáš končí tento opis znamení zmienkou o chvení sa „nebeských mocností“, čo je vlastne aj istou interpretáciou predchádzajúcich znamení na slnku mesiaci a hviezdach, ktoré sú nebeskými mocnosťami. Dôvodom chvenia sa nebeských mocností a nestability mora – najväčšej mocnosti na zemi – je to čo má prísť. To je aj základ úzkosti a strachu ľudí, ktorí budú vidieť spomínané znamenia.
Ježišovi nasledovníci sa však nemusia báť, pretože ten, ktorý rozochvieva nebeské mocnosti (por. Jer 51,16) svojím príchodom nie je nik iný ako Syn človeka. Týmto pojmom prevzatým z knihy proroka Daniela (Dan 7,13) označoval Ježiš sám seba. Jeho hrozivý príchod sprevádzaný chvením nebeských mocností sa opisuje v spomínanom opise prichádzajúceho Syna človeka u proroka Daniela. Zároveň to pripomína Božiu intervenciu pri vyslobodení Izraela z Egypta (Ex 14,13-31), kde Pán konal v podobe oblačného stĺpu a zachránil svoj ľud na brehu mora s mocou a veľkou slávou. Vo svetle týchto starozákonných predobrazov Ježiš povzbudzuje svojich poslucháčov, aby sa nebáli jeho príchodu, ale vzpriamili sa zodvihli hlavu a tešili sa zo svojej záchrany, tak ako Izraeliti pri vyslobodení z Egypta.
Ježišova výzva k bedlivosti a modlitbe je doplnená varovaním pred „oťažením srdca“, ktoré by tak nebolo schopné postaviť človeka, vzpriamiť ho v pred Synom človeka. Bedlivosťou sa tu uvádza čnostný a usporiadaný život, ktorý je opakom opilstva a obžerstva. To je doplnené o výzvu k modlitbe, ktorá oslobodzuje od prílišných starostí o tento život a robí človeka schopných priniesť bohatú úrodu zasiateho Slova (Lk 8,14). Ježišova eschatologická reč tak nie je katastrofickým strašením, ale povzbudením k zodpovednému a radostnému očakávaniu toho, čo má prísť. A to je aj náplň adventu – pripomenutie prvého príchodu a prípravy na druhý príchod Syna človeka.
© Štefan Novotný 26.11.2012
1. adventná nedeľa rok C – komentár k evanjeliu
