3. a 4. adventná nedeľa Rok B – pohľad psychológa

Pre pracovné povinnosti posledného obdobia som sa rozhodol spojiť jednotlivé adventné nedele do jednej úvahy. Rozmýšľal som, čomu sa budem dnes venovať. V evanjeliu k tretej adventnej nedeli sme počúvali o Jánovi Krstiteľovi a v najnovšom evanjeliu k štvrtej adventnej nedeli môžeme počúvať o anjelovom navštívení Márie a zvestovaní, že sa jej narodí Boží Syn.

Vianoce a Jeho narodenie, ktoré si pripomíname sú naozaj blízko. Tieto úryvky z biblie nám len potvrdzujú, že naše čakanie na príchod Spasiteľa už nebude trvať dlho. Započúvaním sa do týchto úsekov vieme vyhodnotiť, že je to naozaj blízko. Dnešná doba nám ale dáva inými spôsobmi jasne najavo, že sa blížia Vianoce. Všetci sú v očakávaní. Stačí sa pozrieť na parkoviská nákupných centier, ktoré nám naznačujú, aha, niečo sa deje – idú Vianoce. Dopravný kolaps, ktorý zažívajú v tomto čase niektoré mestá je ďalším signálom pre našu deduktívnu časť mozgu, že niečo je blízko. V obchodoch nás stále vyššie a vyššie číslo pri symbole percent upozorňuje, že niečo je blízko a my máme poslednú šancu nakúpiť lacnejšie. Toto je jeden z mála príkladov, ktorým nám dnešná doba konzumu dáva najavo, že niečo je „vo vzduchu“, Vianoce sú blízko. Stromček, darčeky, kapor, reklamy, rozprávky, Popoluška. Toto všetko je dnes typické pre Vianoce. Je to ale naozaj všetko? Nezabúdame pri tejto matérii na niečo podstatnejšie, na niečo čo možno naši predkovia dávali na prvé miesto? Nezabúdame azda na Ježiša, ktorého narodenie pripadá na tento čas? Preto si netreba mýliť podstatu. Zmyslom Vianoc nie je naštartovanie štátnej ekonomiky, plné bruško, a pod. Zmyslom je podľa mňa pripomenúť si, že na svet prichádza Nový život, prichádza dieťa, ktoré je symbolom nádeje. Zmyslom je tiež usadiť sa okolo štedrovečerného stola, byť v kontakte s najbližšími, spoločne sa rozprávať, vytvárať spoločenstvo.

V týchto posledných dňoch, keď je všade naokolo zhon a hluk by sme nemali zabúdať na krátke stíšenie sa,  krátku modlitbu – kontakt, rozhovor s Bohom. V pamäti mám minulý rok, keď som popíjal vínko na vianočných trhoch v Bratislave a v celom tom zhone nás nejakí mladí ľudia vtiahli aspoň na chvíľu do kostola na tichú adoráciu. Dvere kostola zamedzili vonkajšiemu akustickému smogu vstúpiť dovnútra. Keby som bol lekár s receptom, tak by som všetkým predpísal týchto pár minút v tichosti. Nezabúdajme preto na podstatu, nezabúdajme na Ježiša.

Krásne požehnané Vianočné sviatky želám všetkým čitateľom.

Mgr. Peter Chomjak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *