4. adventná nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 7,10–14)

10 Pán prehovoril k Achazovi: 11 „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ 12 Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ 13 A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? 14 A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“

(Iz 7,10–14)

Achaz sa v Izaiášovi prezentuje ako „zbožný“ kráľ. Keď hovorí, že nebude pokúšať Pána, jeho slová znejú úplne ako Sväté písmo (porov. zákaz pokúšať Pána v Dt 6,16). No pravda je taká, že Achaz to nerobí z úcty k Bohu. On jednoducho o ponúkané znamenie nestojí, pretože svoju vieru a nádej už vložil inde. Druhá kniha kráľov v 16. kapitole opisuje, ako sa mladý Achaz ohrozovaný inými kráľmi obracia o pomoc na Asýrsko. Cena, ktorou si kupuje spojenectvo (či skôr ochranu), je chrámové striebro a zlato, na ktoré nemal právo. Podľa Druhej knihy kroník asýrsky kráľ skutočne prišiel, ale neposilnil ho, lež trápil. Vojensko-politické riešenie zlyhalo a očakávaná pomoc sa obrátila proti nemu. Príbeh kráľa Achaza je poučný v tom, že záchrana nikdy nespočíva v politizovaní, podplácaní, či používaní násilia. Spoľahnúť sa na Asýrsko, bolo ako zahrávať sa s ohňom a Achaz na to doplatil a „zhorel“.

Ako protiváhu k pochybným mocenským praktikám stavia prorok znamenie panny a dieťaťa. V hebrejskom znení Izaiáša je naozaj len málo podstatné, či výraz alma znamená dievča, mladú ženu zrelú na vydaj, alebo pannu. Dôležité je samotné dieťa, syn. Keby sme čítali verše, ktoré nasledujú po našej perikope, videli by sme, že znamenie syna je rozvinuté tak, aby dávalo nádej, že nepriateľskí králi budú zakrátko zničení aj bez spoliehania sa na asýrsky zásah. Mama s novorodencom je skôr obrazom pokoja a bezpečia, ako vojny. Pekné posolstvo v sebe ukrýva aj meno Emanuel. Izaiáš ho nekomentuje, pretože v hebrejčine je jeho význam jasný. Immanu el znamená „s nami Boh“. Je to vyznanie viery, že Boh je blízko aj uprostred hroziacej/zúriacej vojny. Najmä v žalmoch sa často už vopred ďakuje za záchranu, ktorá sa ešte neudiala. Nádej a viera nie je fyzická istota. Často je malá ako svetlo sviečky, ale dokáže prežiariť tmu. Je ako krehké dieťa, ktoré má v sebe život a potenciál rásť.

Matúšovo evanjelium nás hneď na začiatku odkazuje na znamenie panny a syna. Je to Mária a Ježiš. On je Emanuel – „s nami Boh“. Ježiš presahuje históriu Achaza, jeho zahrávanie sa s Asýrskom a dokonca aj Izaiášovo očakávanie zničenia nepriateľských kráľov. V ňom chce Boh vstúpiť do príbehu každého jedného z nás; do našich pochybností, hriechov, či trápení, aby nás premenil, ale aj rodinných vzťahov, radosti a vďačnosti, aby ich požehnal.

Jozef Kohut 21. 12. 2019

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.