4. adventná nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (2 Sam 7,1–16)

(1) Keď kráľ Dávid býval už vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, (2) povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ (3) Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“ (4) V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: (5) „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? (8b) Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; (9) a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. (10) Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, (11) v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, (12) a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. (14a) Ja mu budem otcom a on mi bude synom. (16) Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“

2 Sam 7,1–5.8b–12.14a.16
Zamyslenie na dnešnú nedeľu si môžete aj vypočuť…

Samuelove knihy sa z kresťanského hľadiska zaradzujú medzi dejepisné spisy Starého zákona. Okrem nich rozlišujeme ešte prorocké knihy a múdroslovnú literatúru. Židovské trojčlenné delenie Písma na Tóru, Prorokov a Spisy to vidí trochu inak, a Samuelove knihy radí medzi tzv. skorších prorokov. To korešponduje s obsahom dnešného úryvku z Druhej Samuelovej knihy; stretávame sa v ňom s postavou proroka a Božím proroctvom o Dávidovej kráľovskej dynastii.

Medzi prorokom Nátanom a kráľom prebieha veľmi stručný dialóg. Dávid pomerne nejasne oznamuje prorokovi zámer postaviť Bohu Izraela chrám v Jeruzaleme (v. 2). Nátanova odpoveď je povzbudzujúca, ale tiež dosť všeobecná: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce“ (v. 3). Pozorný čitateľ si všimne, že Nátanove slová nie sú uvedené známou prorockou formulou: Toto hovorí Pán. Autor tak elegantným spôsobom pripravuje priestor pre to, čo bude nasledovať.

Dávidov úmysel postaviť chrám odráža bežnú dobovú prax. Úlohou mezopotámskeho kráľa, ktorý zastupoval ľud pred svetom božstiev, bolo vybudovať a udržiavať chrám. Bohovia sídliaci v chráme za odmenu prejavovali kráľovi a jeho panovaniu svoju priazeň (Rückl, 196). Myšlienka odmeny za stavbu chrámu sa odráža v 132. žalme, ktorý na jednej strane ospevuje Dávidovu snahu: „Do príbytku svojho domu nevkročím… kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha“ (vv. 3.5) a vzápätí pridáva Boží prísľub: „Štedro požehnám jeho komory… Jeho kňazov odejem do rúcha spásy… Dávidovej moci dám vypučať“ (vv. 15.16.17). O chvíľu uvidíme, že v našom čítaní je to s odmenou inak.

Spočiatku sa zdá, že všetko ide podľa plánu a navyše s požehnaním zhora, až kým na scénu nevstúpi Boh, aby uviedol veci na správnu mieru. Lekcionár píše, že Nátanovi v noci zaznelo Pánovo slovo (v. 4), ale hebrejský aj grécky text doslova majú, že Nátanovi sa stalo Pánovo slovo. Keď Boh hovorí, nie je to len zvuk, ktorý odznie a stratí sa. Božie slovo je vždy udalosť. Rovnaký slovník použije Mária v odpovedi na zvestovanie: „nech sa mi stane podľa tvojho slova (Lk 1,38) aj úvod Jánovho evanjelia na vyjadrenie tajomstva vtelenia: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14).

S príchodom noci sa objavuje tradičný refrén „toto hovorí Pán“ (v. 5), na ktorý nadväzuje dôležité posolstvo; Božie požehnanie a jeho priazeň voči Dávidovi nie je za odmenu. Božia dobrota a milosť predchádza ľudské konanie. Pán bol s Dávidom od začiatku (v. 8) a pri všetkom, čo podnikal (v. 9), dávno pred tým, ako mu vôbec napadla myšlienka stavby chrámu. Hoci Boh nedovoľuje, aby chrám staval Dávid, v závere čítania sľubuje pokračovanie jeho kráľovského rodu naveky (v. 16).

Spolu s hlavnými postavami dnešného čítania, Nátanom a Dávidom, sa učíme rozlišovať, že nie všetko, čo nám vnuká srdce, je podľa Božej vôle. Niektoré veci nám Boh neumožní, aby nás pripravil na čosi väčšie. Nech nám vrcholiace Adventné obdobie pomáha veriť Božiemu slovu a dobre sa pripraviť na prijatie daru, ktorým je Boh sám. Prajem všetkým čitateľkám a čitateľom požehnanú štvrtú adventnú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sion & Spojený mládežnícky zbor – Blahoslavená si
Literatúra:
RÜCKL, J., Dům Hospodinův a dům Davidův. In PRUDKÝ, M., HELLER, J., Obtížné oddíly Předních proroků (Kostelní Vydří 2013).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.