Každý z nás by bol najradšej, keby sme boli dokonalí ľudia, ktorí už nepotrebujú žiadne zdokonalenie. Každý túži po dokonalosti. To nie je zlé. Avšak bez námahy, ktorú musíme denno-denne vykonávať, nie je možné dokonalosť dosiahnuť. V dnešnom evanjeliu Ježiš upriamuje našu pozornosť na vinič, ktorý každú jar potrebujeme správne ostrihať, aby priniesol požadovanú úrodu. Tak je to aj s nami – ľuďmi. Aj nás Boh formuje prostredníctvom rôznych životných situácií, ktoré sú spojené s rozhodnutiami. V ekonomickej oblasti možno upriamiť pozornosť na prácu. Často by sme chceli skôr odísť z práce, možno nedokončiť prácu podľa predstáv, niečo si ju uľahčiť, nezapojiť do práce kreativitu a samostatnosť. To všetko je na uľahčenie niektorých úkonov, ktoré sa od nás pri konkrétnej práci vyžadujú. Avšak čo sa stane, ak si začneme tieto rozhodnutia ospravedlňovať? Najprv odídeme z práce o 5 minút skôr, po pár týždňoch o 30 minút skôr a po pár rokoch to už budú hodiny. A naše svedomie bude spokojné. Veď sme iba máličko ustúpili. Čo sa stane, ak nedokončíme prácu? Najprv si to zľahčíme iba po formálnej stránke: práca nebude odovzdaná v stanovenom obale, potom sa k tomu pridá nesprávna forma a môže to skončiť vážnymi chybami. Takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej. No je potrebné sa zamyslieť nad tým, na čom sme sa dohodli so zamestnávateľom, klientom, obchodným partnerom, nadriadeným, vedúcim a podobne. Mne by sa páčilo, keby som si objednal služby a niekto by mi z nich dodal iba časť? Alebo aby som si kúpil výrobok, ktorý nespĺňa deklarované parametre? Určite nie. Skúsme sa dnes na dnešné evanjelium pozrieť z pohľadu dokonalosti v zmysle rozhodnutia sa dokončiť všetku prácu a všetky činnosti podľa dohôd. Verím, že každý z nás, ktorý túži po dokonalosti, sa zamyslí nad tým, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú našu snahu po dokonalosti.
© Jaroslava Kmecová, 21. 04. 2015
